Staronový boj o tvár Tatier má nový rozmer

Nie je čas na vzájomné obviňovanie, tvrdia viacerí odborníci. No jedným dychom upozorňujú, že Vysoké Tatry majú v týchto dňoch reálnu šancu riešiť problémy, ktoré sa tu už roky kumulovali. Podnikatelia v poslednom roku priznali, že strácajú klientelu, a teda tržby sa oproti predchádzajúcim rokom znížili zhruba o tretinu. Pracovníci Správy Tatranského národného parku však zdôrazňujú, že na problém Tatier sa treba pozerať aj cez prizmu tatranskej prírody. Práve Tatranský národný park je tým lákadlom, ktoré môže pritiahnuť viac turistov. Kalamita po víchrici v Tatrách ich, žiaľ, na nejaký čas odoženie, nerátajúc zvedavcov a filmárov či fotografov.
Zdá sa, že všetci, ktorí sa na diskusii o katastrofe zúčastňujú, sa zhodujú v jednom: o budúcnosti Tatier sa rozhoduje už teraz.

Najprísnejšie chránené územie?
Riaditeľ Štátnej ochrany prírody - Správy Tatranského národného parku (TANAP-u) Tomáš Vančura upozorňuje, že otázky o budúcnosti Tatier, ktoré sa po katastrofe objavujú, boli otvorené už dávno. "Dnes si ich médiá, aj politici viac všímajú, lebo je na to dôvod. Ale Tatry majú s ochranou prírody problém už desiatky rokov, hoci je to podľa zákona najprísnejšie chránené územie a najstarší národný park," vraví Vančura. Tatrám dlhodobo chýba jasná predstava, akým spôsobom sa majú rozvíjať. Zákon o ochrane prírody a krajiny síce vymedzuje kritériá ochrany národného parku, no mnohí, ktorí chcú na jeho území čokoľvek stavať, zriaďovať alebo ťažiť drevo, vnímajú tento zákon ako zásah do ich rozvojových aktivít.
Podľa neho nikto doteraz neanalyzoval možnosti a potreby rozvojových aktivít na území Tatier v súlade s existujúcimi hodnotami národného parku. "Naopak - ak tu má niekto záujem postaviť niečo, čo nie je v súlade s legislatívou, navrhne radšej zákon zmeniť," poznamenáva Vančura. Ale takýto prístup môže znížiť potenciál územia národného parku. Ten má svoje limity a víchrica v Tatrách aj ukázala, aké.

Víchor iba jedným z "vinníkov"
Orkán, ktorý sa prehnal Tatrami, by pravdepodobne prevalcoval aj zdravé a zmiešané lesy. Na druhej strane lesy v A zóne (spomedzi A, B, C zóny je zóna A najprísnejšie chráneným územím) sa zachovali a ide o územia, kde bola takisto víchrica. Ako však vraví Martin Benko, vedúci odboru Predpovede a výstrahy Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), silu a nárazy vetra ovplyvňuje aj terén, horský reliéf či "prekážky" v teréne.
Ak sa vietor oprel do obnažených plôch, mohli sa zvýšiť jeho nárazy. Aj preto stromy padali ako zápalky. Na území národného parku Slovenský raj bola takisto víchrica "a zasiahla porasty práve pri rekreačných strediskách, aj keď nie tak výrazne ako v Tatrách," pripomína riaditeľ Správy národného parku Slovenský raj Dušan Bevilaqua. Nemyslí si pritom, že by sa nemalo na týchto citlivých územiach stavať. Ale podľa neho by si zaslúžili - či už pri stavbách, ťažbe dreva, ale aj pri výbere drevín - viac citu.
Viacerí odborníci sa zhodujú v názore, že smreková monokultúra je oveľa menej odolná ako zmiešaný les. Navyše smreky, ktoré sa v okolí tatranských osád vysádzali, neboli pôvodné. To znamená, že pri výsadbe sa nepoužil genetický materiál z pôvodného územia.

Lesy oslabené imisiami
Väčšina smrekov na postihnutom území bola oslabená aj imisiami. Blanka Maňkovská zo Spoločnosti pre trvaloudržateľný rozvoj ako vedecká pracovníčka Lesníckeho výskumného ústavu desaťročia sledovala, ako pôsobia škodlivé látky zo znečisteného ovzdušia na lesné dreviny vo Vysokých Tatrách. Z meraní vyplynulo, že lesy v okolí Cesty slobody sú výrazne poškodené, a to nielen z diaľkového prenosu imisií z poľských Katovíc, ale aj z dopravy v Tatrách.
Koncom sedemdesiatych rokov vedci skúmali stav tatranských smrekov a filtračný účinok lesa voči výfukovým plynom. V rokoch 1970 až 1980 sa totiž rozptýlilo do ovzdušia takmer päť ton olova. Koncentrácie olova, kadmia a zinku boli niekoľkonásobne prekročené. V Novom Smokovci boli koncentrácie olova prekročené až stonásobne. V druhej polovici osemdesiatych rokov vedci zistili zvýšené hladiny ťažkých kovov v srsti, v obličkách a v pečeni vysokej zveri. "Tieto merania nie sú minulosťou - ťažké kovy ostali v tatranských lesoch dodnes," upozorňuje Maňkovská. Potvrdili to aj alarmujúce výsledky rozsiahleho mapovania ťažkých kovov v ovzduší pomocou analýz machov v rokoch 1990 až 2000.

Machy - spoľahlivý indikátor
Metódu bryomonitoringu používajú vedci v Európe - a najmä v škandinávskych krajinách - až v posledných dvoch desaťročiach. Využíva špeciálnu vlastnosť machov: dôsledne koncentrovať ťažké kovy a iné stopové prvky zo vzduchu a zo zrážok, pričom táto "zmes" v machoch veľmi presne kopíruje koncentráciu týchto látok v atmosfére. Ukázalo sa, že v roku 1996 boli minimálne dvojnásobne prekročené limity ťažkých kovov - kobaltu, medi, ortuti, mangánu, niklu a síry. V porovnaní s Nórskom boli prekročené koncentrácie v 35 z 39 sledovaných látok v machoch.
"Na tento problém sme roky upozorňovali a domnievam sa, že si zaslúži pozornosť práve dnes," hodnotí Maňkovská doterajšie mediálne vyhlásenia. Zdá sa jej totiž, že skôr, ako sa vyberie sadbový materiál a navrhne harmonogram výsadby, mal by sa analyzovať obsah pôdy. "Už dnes všetci hovoria o rozmnožení lykožrútov. Pripomína mi to však tlak lobistických skupín, ktoré chcú na postrekoch zarobiť," upozorňuje Maňkovská. Je presvedčená o tom, že o oslabenie tatranských smrekov sa zaslúžili práve imisie. A ak aj boli pri Ceste slobody zdravé stromy, popri tých chorých sa vo víchrici nemali šancu udržať.

Prvý krok
"Ja by som nechcel v tejto situácii ukazovať na vinníka prstom," vraví ochranár Peter Straka, bývalý zástupca Globálneho environmentálneho fondu Svetovej banky na Slovensku. "Ale Tatry potrebujú dôsledné vyhodnotenie situácie. To totiž optimalizuje budúce kroky na ich obnovu." Podľa neho na adresu Tatier padlo už priveľa politických vyhlásení a návodov na riešenie, ale na serióznu analýzu si budeme musieť počkať. Prirýchle rozhodnutia totiž vyvolajú zbytočné straty.
"Ak nehovoríme o prvých záchranných prácach v osadách a na cestách, my sme už stanovili harmonogram ťažby a likvidácie kalamity," vyratúva riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška. Ide o to, aby sa čo najskôr zabezpečila priechodnosť ciest a dolín. Potvrdzuje, že bola zničená takmer tretina lesov na území národného parku. (Tie tvoria viac ako 45-tisíc z celkovej plochy 75-tisíc ha národného parku, pozn. red.) Výšku škôd na lesnej pôde odhaduje na 1,8 mld. Sk. Na zemi ostalo ležať zhruba tri milióny kubíkov dreva, z toho 2,3 milióna patrí Štátnym lesom. V roku 2005 plánujú vyťažiť aspoň miliardu kubíkov kalamitného dreva.

Kompetenčné spory pokračujú?
Riaditeľovi Správy TANAP-u Vančurovi však chýba spresnený spôsob likvidácie kalamity - ako sa bude ťažiť v najprísnejšie chránenej A zóne a ako v ostatných. "V A zóne by sa totiž nemalo ťažiť vôbec alebo iba minimálne," navrhuje T. Vančura. Do mokraďových ekosystémov by nemala vstúpiť ťažká technika, ale nanajvýš kone či lanovka.
Riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Líška sa však obáva, že keby nechali drevo na zemi, premnoží sa lykožrút, preto bude nevyhnutný chemický postrek či iná ochrana od škodcov. Zároveň presviedča, že pri ťažbe zvážia aj vodohospodársku funkciu lesa, preto nechcú pri ťažbe naraz odkrývať veľké lesné plochy, a tak vystaviť pramenisté územia nadmernému vysušovaniu.
Správa TANAP-u však vyzýva na opatrnosť s chemickým postrekom, aby sa nenapáchali ešte väčšie škody, akými dnes Tatry trpia. Podľa jej riaditeľa práve zónovanie chránených území má rozhodnúť o tom, ako sa bude ťažiť.
Diskusia o spôsobe ťažby pripomína už desať rokov trvajúce kompetenčné spory štátnej ochrany prírody riadenej rezortom životného prostredia a Štátnych lesov TANAP-u pod kuratelou Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Viac koordinácie a menej rezortizmu
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny má národný park riadiť štátna ochrana prírody. Ale rezort pôdohospodárstva sa svojej úlohy v štátnych lesoch nevzdal. Štátne lesy však spravujú iba 52 percent územia národného parku. Oba subjekty považujú kompetenčné spory za minulosť, ale na riadení národného parku sa prakticky dodnes nedohodli. V odborných kruhoch kolujú vtipy, že kompetenčné spory vyriešila víchrica, ale aj dnes sú ich názory na budúcnosť manažovania Tatier rozdielne.
Tatry trpia rezortizmom. Iné organizácie a spoločnosti sa starajú o ochranu prírody, iné o vodné zdroje, iné o lesy. Hoci vodohospodárska funkcia lesov nepozná hranice ani rozdiely vo vlastníctve. Vančura zo Správy TANAP-u si myslí, že tu kdesi sa začína problém tohto národného parku. Všetci hovoria o vlastnom záujme, ale nikto neurčil priority celého územia. Aj preto sa správcovia nevedia dohodnúť, čo je v národnom parku dôležitejšie - či zakonzervovať prírodné hodnoty či ťažba dreva, alebo masívny rozvoj cestovného ruchu. Ak niekto tvrdí, že treba zladiť všetky zámery a možnosti, "zatiaľ to nemyslel celkom úprimne", poznamenáva. Zatiaľ sa totiž integrovaný princíp riadenia národného parku do praxe nedostal.

Krok ďalší - výber drevín
Štátne lesy budú dbať na výber drevín. Ich riaditeľ Líška súhlasí s názormi odborníkov, že do Tatier by malo ísť viac smrekovca, borovice, jelše, javora či buka. Tento výber závisí aj od charakteru jednotlivých čiastkových území, pripomína Jaroslav Švarenina z Vedeckej agentúry pre lesníctvo a ekológiu a docent na Technickej univerzite vo Zvolene. Domnieva sa, že keby Tatry mali zdravý zmiešaný les, škody by dnes boli zhruba o tretinu nižšie.
Lesoprojekt a Lesnícky výskumný ústav zabezpečia typologický prieskum - aké dreviny sa na ktoré územia budú vysádzať, no riaditeľ štátnych lesov TANAP-u Líška si nie je istý, či sadbový materiál, a teda geneticky vhodné semená, vypestované v blízkom Semenolese v Liptovskom Hrádku, budú stačiť. "Naše škôlky poskytnú sadenice len na jarnú výsadbu," odhaduje Líška.

Územný plán - želiezko v ohni
Pracovníkov Správy TANAP-u udivili vyjadrenia niektorých investorov a politikov, že v Tatrách by sa mal zmeniť územný plán, aby sa mohlo viac stavať. "To len dokazuje, že existujúce čiastkové územné plány sú vlastne v rukách stavebníkov bez toho, aby mesto malo vlastnú jasnú víziu," upozorňuje Peter Sisák zo Správy TANAP-u. Primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš oponuje. "My máme jasno. Tatry nepotrebujú nové hotely a ubytovacie či kúpeľné zariadenia, ich kapacita s viac ako 15-tisíc lôžkami stačí. Chýbajú služby. Od zjazdových tratí až po parkoviská," vysvetľuje primátor. Predpokladá, že tieto zámery sa dostanú do pripravovaného územného plánu. Takisto verí, že intravilány obcí a niektoré priľahlé územia budú vyňaté z územia národného parku. Priľahlé územia bližšie nešpecifikoval, ale má na mysli najmä nové zjazdové trate.

Dva podnikateľské prístupy
Vančura upozorňuje, že skôr, ako sa zámery výstavby začnú presadzovať, mali by odborníci analyzovať, či ďalšie zásahy v jadre národného parku sú ešte únosné. Či tam bude dostatok vody, či sa nezvýši veternosť, či sa nebude odplavovať pôda. Primátor Mokoš však o nedostatku vody nechce hovoriť. "To je vec investora. My mu musíme pripraviť legislatívne podmienky," hovorí.
Samotní podnikatelia sa v Tatrách delia na minimálne dve skupiny. Tá, ktorá vidí aj za roh - do budúcnosti a je ochotná podporiť aj iné ako obchodné aktivity. A druhá, podnikatelia, ktorí chcú ihneď zarobiť a už zajtra zbohatnúť. Málokto si však uvedomuje, že Tatry podporia ich tržby iba vtedy, ak ostanú malebné, ako to avizujú turistické bedekre.

Zhoršené prírodné pomery
Zákony na území národného parku platia a Sisák si myslí, že ich nezmenia ani spadnuté stromy. "Pravdaže, závisí to od odpovede na základnú otázku: Čím vlastne majú Vysoké Tatry byť?" Na to podľa neho neodpovedá ani územný plán.
Všetci však hovoria o zachovaní národného parku. V tom prípade zmierňovanie kritérií ochrany tejto medzinárodnej biosférickej rezervácie sa neoplatí. Každý zásah - najmä v tých najprísnejšie chránených územiach - hodnotu národného parku oslabuje. Už teraz majú zjazdovky v Tatrách problémy s nedostatkom snehu, a teda aj s nedostatkom vody na zasnežovanie. Na odkrytých plochách dôjde k odplavom pôdy a bude problém zachytiť na nich nové sadenice stromov. Zvýši sa veternosť v postihnutom území, dôjde k zmenám teplôt. Klimatológovia avizujú aj nepriaznivé zmeny vo vodnej bilancii. "Seriózne budeme môcť všetky tieto zmeny posúdiť až o päť rokov, ale k zmenám klímy na tomto území akiste dôjde," konštatuje riaditeľ Národného klimatického programu Peter Šťastný.

Chaos v zámeroch
Zámery potenciálnych investorov teda prekvapujú. "Namiesto toho, aby sme podporili potenciál prírodného prostredia, plánujeme aktivity, ktoré ho majú ešte viac ohroziť," myslí si ochranár Straka. Víchrica podľa neho nie je žiadnou ekologickou katastrofou, ako ju poniektorí hodnotia, je to vysvetliteľný prírodný jav. "Ekologické problémy však môžu nastať, ak by sa vyše 12-tisíc hektárov lesného ekosystému zmenilo na stavenisko či lunapark," predpovedá. Tatry majú k dispozícii tri čiastkové územné plány, ale mesto Vysoké Tatry územný plán nemá. Podľa Sisáka zo Správy TANAP-u sa doteraz stavalo živelne. Podľa neho sa aj územný plán pripravuje trochu chaoticky. "Roky upozorňujeme na to, že Vysoké Tatry potrebujú jasnú víziu. A takú nemá ani pripravovaný územný plán, ktorý sa pričasto mení a upravuje podľa individuálnych potrieb stavebníkov," hovorí.
Úlohou územného plánu je určiť funkčné využitie plôch v zastavanom území, aj mimo neho. Ak sa má stať mesto životaschopným organizmom, územný plán by mal harmonizovať zámery s potenciálom a kapacitou územia. Ak mesto dovolí postaviť čokoľvek, môže jeho potenciál znížiť. "Vysoké Tatry už nepotrebujú ubytovacie kapacity, ale je tu záujem o súkromné domy a byty. Majú sa stať Tatry obytnou zónou? Odpoveď na to územný plán nedáva," myslí si Sisák. Všetci hovoria o podpore cestovného ruchu, no bývalý Eurokemp, ktorý využívajú menej solventní turisti, sa má rozparcelovať na drobné stavebné pozemky. "Preto si myslím, že pri hľadaní stavebných plôch sa nenapĺňajú deklarované zámery rozvoja cestovného ruchu, ale osobné ambície majiteľov," pripomína P. Sisák.

Nové zákony?
Súhlasí s názormi, že Tatry potrebujú ďalšie služby, ale väčšina z nich by sa mala stavať v podhorí, nie v centrálnej časti národného parku. Prípadne by sa mal podporiť rozvoj takých služieb, ktoré budú spájať centrálnu časť Tatier s podhorím. Nevylučuje, že v Tatrách sa objavia špekulácie, ako po kalamite preklasifikovať lesnú pôdu na urbanizované plochy. Museli by sa však zmeniť viaceré zákony.
Pokusy o takéto zmeny tu napokon boli vždy. Aj tento rok chceli miestni poslanci eliminovať zákaz predaja štátnych pozemkov v treťom stupni ochrany národného parku, kam patria aj intravilány obcí. Tento zákaz slúži na to, aby štát vlastnil tie územia, ktoré zákon chráni a nemusel napríklad vyplácať súkromným vlastníkom kompenzácie za limity v hospodárení na chránenom území.
Taký zákaz môže eliminovať vyňatie obcí z územia národného parku. Alebo aj napríklad avizovaný nový zákon - o vysokohorských strediskách.
V tejto situácii, ako opakuje riaditeľ Správy TANAP-u Vančura, nepomôže nič iné ako stanoviť priority rozvoja vo Vysokých Tatrách. Či tu bude prevládať rekreačná a liečebná alebo obytná funkčnosť územia. Či sa rozhodneme pre kvalitu v území alebo ďalšiu kvantitu.
Podľa neho staronový boj o tvár národného parku opäť začal. "Ak sa rozhodneme správne, v tom prípade aj kalamita môže Tatrám priniesť novú kvalitu," dodáva.