Prvá zvesť z dôvodovej správy, ktorá má poslancov presvedčiť, aby schválili zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, tvrdí, že jeho navrhovatelia vychádzali z Ústavy SR. Inými slovami, že stanovujú podmienky poskytnutia bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia.
Druhá zvesť upozorňuje, že udržateľný je taký systém, ktorý dokáže dosahovať "svoje" ciele. "Svoje" by mohlo v tomto prípade znamenať "udržateľnosť". Tú podľa odôvodnenia nevyhnutnosti prijať tento zákon ohrozuje prechod od akútnych ochorení k chronickým, starnutie populácie, technologický pokrok vo farmaceutickom priemysle, rastúce očakávania občanov a dostupnosť zdrojov.
Tretia zvesť sa blíži k Jóbovej. Oznamuje, že zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť je v súčasnosti podstatne rýchlejšie ako schopnosť ekonomiky zvyšovať zdroje na ich pokrytie, čo vedie k zadlžovaniu (v súčasnosti je dlh rezortu 30 mld. Sk).
Štvrtá je už úplne ako Jóbova: Ak má byť systém solidárneho zdravotného poistenia udržateľný, nemôže každý dostať bezplatnú zdravotnú starostlivosť v neobmedzenom rozsahu.
A piata sa takmer blíži k zavádzaniu. Pretože ak ju vnímame v kontexte percentuálneho rozsahu prispievania pacientov na jednotlivé diagnózy a solventnosti väčšiny obyvateľov SR, sotva môžeme uveriť, že sa ho podarí, ako tvrdia predkladatelia, "obmedziť stanovením jasných a transparentných pravidiel pri zachovaní kvality zdravotnej starostlivosti". Presnejšie, kvalita sa možno zachová, no dostupnosť zrejme bude veľmi, veľmi diskutabilná.
Dôvod? Podľa predkladateľov síce majú všetci poistenci nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia za rovnakých podmienok, pretože sa zakotvuje rovnosť úhrady pri rovnakej diagnóze, no človeku žijúcemu z minimálnej mzdy sa 95 percent úhrady za ovčie kiahne, ktoré dostane jeho dieťa, bude zrejme uhrádzať ťažšie ako majiteľovi prosperujúcej fabriky.