Svoj biznis rozbehol v roku 1993. V čase čerstvo otvoreného trhu sa mu podľa vlastných slov podnikalo dobre – konkurencia totiž ešte nebola natoľko vyhrotená ako v súčasnosti. Dnes, dvadsať rokov po, nemá pocit, že by sa za ostatné roky životná úroveň ľudí zvýšila.
Reč je o konateľovi obchodnej spoločnosti Rover Romanovi Verešovi z Martina. Ako príklad uvádza svojich zamestnancov. „Napríklad my by sme radi ľudí lepšie zaplatili, dali im aj nejaké benefity, ale nemôžeme,“ konštatoval Vereš.
A nie je jediný, kto si myslí, že jeho život sa za posledné dve dekády výrazne nezlepšil. A to napriek tomu, že čísla ukazujú inú realitu – od založenia samostatného štátu Slovensko nadpreduje.
Kľúčové zmeny? Po roku 2000
V roku 1993 si napríklad ľudia mohli kúpiť chleba za niečo vyše 11 korún, teda v prepočte za necelých 40 centov. Dnes je to vyše 1,3 eura. Často sa však zabúda aj na druhú stranu mince – rástli aj platy. Vďaka tomu naň v súčasnosti človek s priemernou mzdou pracuje 15 minút, kým pred dvomi dekádami to bolo o štyri minúty dlhšie.
Avšak odborníci vyratúvajú aj iné argumenty, ktoré zlepšenie životnej úrovne potvrdzujú. Jedným z nich je porovnanie rastu našej ekonomiky, očisteného o cenové rozdiely oproti priemeru Európskej únie. Ako upozorňuje analytik Tatrabanky Boris Fojtík, ten sa na Slovensku zvýšil od roku 2000 takmer o 50 percent. „To je najlepším dôkazom o zlepšení životnej úrovne na Slovensku.“
Zmeny pritom neprišli naraz, ale postupne. A čo za nimi stálo? Podľa analytika ČSOB Mareka Gabriša najmä ekonomické zmeny v prvej polovici predchádzajúcej dekády. „Tie umožnili prílev investícií, rast produktivity práce a následne dlhodobejší nadpriemerný ekonomický rast.“
Zmeny prichádzali postupne
Jednou zo zmien, ktorej býva často pripisovaný úspešný príbeh Slovenska, je napríklad zavedenie rovnej dane. Na druhej strane, v tom istom období Slovensko vstúpilo do Európskej únie, čo dalo investorom jasný signál – sme stabilnou, európsky zaradenou krajinou. A zahraničné firmy dali následne ľuďom prácu.
Na to, aby tento vývoj aj ľudia reálne pocítili v zlepšovaní života, si museli ešte nejaký čas počkať. Ako totiž upozorňuje analytik SAV Vladimír Baláž, naše reálne mzdy dosiahli úroveň spred roku 1989 až v roku 2006. „Porovnávať treba od roku 1989. V 90. rokoch totiž došlo k výraznému zrýchleniu inflácie – v roku 1991 až na 61 percent, čoho dôsledkom bol následne prepad miezd.“
Okrem toho sa výrazne zmenili aj návyky ľudí. Ľudia v minulosti napríklad nechodili tak často na dovolenku do zahraničia, nevyužívali mobil či internet. V praxi transformáciou prešla najmä kvalita života. V praxi si nielenže ľudia v roku 2013 môžu dovoliť viac tovarov a služieb, dostali aj možnosť, ktorú predým nemali – vyberať si kvalitu.