Slovákom vyhovuje pracovať v cudzine na týždňovky

Najbližšie mesiace na domácom trhu práce vie reálne len málokto predvídať, rovnako ako i migračné správanie sa ľudí. Podľa vyjadrení sociológa Miloslava Bahnu zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, kríza nemusí hneď znamenať návrat Slovákov domov. "Najmä v situácii, keď chudobnejšie regióny Slovenska, z ktorých pochádza aj najviac Slovákov pracujúcich vonku, sú krízou zasiahnuté najviac. Pre určitú skupinu migrujúcich zo Slovenska, ktorí už majú prístup k podpore nezamestnanosti v západných krajinách, môže byť zaujímavé kalkulovať aj s týmto príjmom. Zároveň niektoré typy práce - ako napríklad starostlivosť o starých a bezvládnych - nemusia byť krízou vôbec ohrozené a naopak, môžu predstavovať potenciálne uplatnenie pre ľudí, ktorí stratili prácu v priemysle.“

Slovákom vyhovujú týždňovky
Na Slovensku "kultúra migrácie“ zároveň úzko súvisí s relatívne veľkou mierou vnútroštátnej imobility. Podľa vyjadrení sociológa, na rozdiel od krajín ako je Maďarsko alebo Slovinsko, kde sa regionálny problém s nezamestnanosťou častejšie rieši presťahovaním sa v rámci krajiny do prosperujúcejšieho regiónu, je slovenským riešením skôr migrácia za prácou mimo Slovenska. Tá však často neznamená túžbu trvalo odísť zo svojho rodného regiónu, ale je skôr prostriedkom, ako sa tam uživiť. "Keď sme sa v októbri v prieskume pýtali ľudí, aká forma práce v zahraničí by im najviac vyhovovala, takmer polovica z tých, ktorí o práci v zahraničí uvažovali, povedali, že by chceli pracovať v zahraničí a vracať sa domov za rodinou - teda preferovali model "týždňoviek“.

Vo výhode budú domáci
Jeden neproduktívny "druh“ odchodu za prácou však zrejme zanikne. Množstvo vysokoškolsky vzdelaných ľudí odchádzalo pracovať na pozície hlboko pod ich vzdelanostnou úrovňou. Dnes si kladú otázku, či si nájdu miesto, keď zahraničný zamestnávateľ má predsa dosť svojich ľudí. Ako dodáva Miloslav Bahna, rôzne formy protekcionizmu, ktoré sa začínajú objavovať na národnej úrovni, budú omnoho intenzívnejšie pociťovať aj "nedomáci“ pracovníci. V krízových situáciách sa pracovné miesta stávajú nedostatkovým tovarom a na ich udržanie sú častejšie využívané aj neformálne sociálne kontakty. Podľa neho je zrejmé, že vo výhode budú domáci pracovníci. "Vnútrofiremné kastovníctvo - rozdelenie na domácich a tých druhých, sa v jednej dublinskej firme už na jeseň minulého roka prejavilo tak, že na firemných podujatiach začali sedávať Íri pri jednom stole a pracovníci zo zahraničia pri druhom. Na druhej strane treba povedať, že práca v zahraničí v posledných rokoch nebola primárne doménou vysokoškolákov. Len medzi pracujúcimi vo Veľkej Británii bolo zastúpenie vysokoškolákov o niečo vyššie ako je celoslovenský priemer. Medzi Slovákmi pracujúcimi v okolitých krajinách ako Česko, Maďarsko alebo Rakúsko, sú vysokoškoláci zastúpení podpriemerne.“

Skúsenosti z cudziny? Nie vždy pomôžu
Odchod ľudí sa vníma pozitívne v tom zmysle, že tí, čo odídu do zahraničia, sa potom domov vrátia skúsenejší a pomôžu rozvíjať krajinu. Miloslav Bahna je skeptickejší. Skúsenosti zo zahraničia nemusia byť vždy užitočné pre reálny život po návrate na Slovensko. "Mám na mysli skúsenosti typu ,upratovanie hotelových izieb' alebo ,prácu na vrátnici'. Ak sa po roku - dvoch takejto skúsenosti uchádzate o miesto odborného asistenta alebo učiteľa cudzieho jazyka, nie je pravdepodobné, že by zvyšovala šancu, že vás do zamestnania prijmú,“ konštatuje Bahna. Ďalšia vec je učenie sa jazykov. Predpokladá sa, že pobyt v zahraničí je automaticky tým najlepším spôsobom na naučenie sa jazyka. "Konkrétne skúsenosti ľudí, ktorí pracovali v Británii alebo v Írsku hovoria niečo iné. Ľudia, s ktorými trávia väčšinu času, sú cudzinci. V práci pracujú často v zamestnaniach, ktoré sú vykonávané prevažne cudzincami. Po práci sa spravidla stretávajú s krajanmi alebo priamo bývajú s inými cudzincami v prenajatých domoch alebo bytoch. Angličtinu sa potom učia na kurzoch pre cudzincov, kde sa stretávajú zasa s ďalšími Neangličanmi.“

Nevýhody pre navrátilcov
Kríza podľa Bahnu prináša pre navrátilcov zo zahraničia jednu novú nevýhodu - ľudia, ktorí ako svoju predchádzajúcu pracovnú skúsenosť uvedú zahraničie, budú podozriví z toho, že sa vracajú, takpovediac, nie dobrovoľne, ale preto, že prišli vonku o prácu. "Druhým znevýhodnením ľudí, ktorí strávili dlhší čas mimo Slovenska, budú výraznejšie chýbajúce sociálne siete a kontakty, ktoré zohrávajú v čase krízy a všeobecného nedostatku práce väčšiu úlohu ako v normálnej situácii. Tu budú vo výhode ľudia, ktorí sa poznajú so šéfom dlhšie a prípadne nielen pracovne.“ Ako ďalej konštatuje sociológ, zásoba ľudí, ochotných odísť do cudziny, by sa vyčerpala bez ohľadu na príchod krízy. Rast platov u nás je rýchlejší ako na Západe, pokles nezamestnanosti a posilňovanie koruny takisto prispievali ku zmene trendu. Dynamika odchodu von za prácou klesala už v roku 2007 a bolo pravdepodobné, že niekde nastane zlom. Zdá sa, že kríza tento vývoj urýchlila,“ konštatuje Bahna.