Okrem odborníkov už aj čoraz viac laickej verejnosti pochopila, že nezatepleným domom strácajú ľudia každoročne tisíce. Menej sa však už vie o tom, že záleží doslova na každom centimetri, a to, čo na hrúbke najprv ušetríte, neskôr stratíte na cene za kúrenie.
Väčšia hrúbka izolantu je síce drahšia, ale výrazne znižuje náklady na vykurovanie. Náklady totiž priamo súvisia so spotrebou energie a táto sa odvíja od tepelných strát, ktoré ohraničujú vykurovaný priestor. Pri zateplení je, samozrejme, najdôležitejšia samotná úspora energií, ako aj schopnosť zatepleného domu "zabrániť" únikom tepla. Druhý argument, ktorý je však rovnako dôležitý, je zvýšená odolnosť zatepleného domu odolávať zhubným vplyvom počasia a, samozrejme, aj estetická otázka. Zrekonštruovaný dom "omladne, skrásnie" a určite zlepší vzhľad vášho okolia.
Výrazné straty tepla
Kým nezateplená tehlová stena má tepelný odpor iba 0,5 m2 K/W, tak pri šesťcentimetrovom zateplení stúpa hodnota na 2,0 a pri desaťcentimetrovom až na 3,0. Zateplením domu teda výrazne zvýšime tepelný odpor obvodovej steny. S pribúdajúcou hrúbkou sa tento odpor zvyšuje a cez stenu uniká menej tepla.
Ako príklad môžeme uviesť, že ak zateplíte dom s plochou fasády 150 m2 šesťcentimetrovou izoláciou, tak každý rok spotrebujete na vykurovanie o 2 250 m3 zemného plynu menej ako pred zateplením. Pri použití desaťcentimetrového izolantu ušetríte už 2 500 m3 zemného plynu ročne. Počas tridsaťročnej predpokladanej životnosti zatepľovacích systémov ušetrí staviteľ pri rozdiele štyroch centimetrov izolantu až 7 500 m3 zemného plynu. Prepočítané na čísla, cenový rozdiel v zateplení je pri 150 m2 v priemere okolo 15 000 korún, ale počas životnosti izolantu ušetríte okolo 125-tisíc korún. Vo všeobecnosti sa uvádza, že väčšina zateplení sa splatí do štyroch rokov a zvyšných minimálne 26 rokov plánovanej životnosti už sporíte. Pri šesťcentimetrovej hrúbke izolantu sa úspora odhaduje niečo pod jeden milión a pri desiatich centimetroch už odborníci tvrdia, že dom ušetrí počas svojho života vyše jedného milióna.
Ochrana životného prostredia
Ďalším, aj keď pre väčšinu možno iba teoretickým argumentom je ochrana životného prostredia. V prípade zatepleného domu však nejde iba o prázdnu frázu. Vychádzať budeme zo známeho pojmu skleníkový efekt.
Ekológovia aj politici už vyše desať rokov hovoria o potrebe znižovania emisií oxidu uhličitého, ktorého vysoká koncentrácia v ovzduší zapríčiňuje klimatické zmeny na Zemi. Mnohí ľudia sa pri tom tvária, že ich sa tento problém netýka. Pravda je však úplne iná. Práve vykurovanie bytových a občianskych stavieb sa výraznou mierou podieľa na produkcii emisií CO2.
Nižšia spotreba energie na vykurovanie po zateplení znamená okrem nižších nákladov aj menšiu spotrebu paliva, teda aj nižšie emisie CO2 do ovzdušia. Optimálnym zateplením môže hodnota emisií CO2 klesnúť šesťnásobne.
Zmrznuté steny
Zatepľovanie úzko súvisí aj s technickým stavom budovy a jeho údržbou. Nezateplené steny predstavujú v zime iba minimálnu prekážku pre únik tepla z interiéru do exteriéru. Práve z tohto dôvodu sa nadmerne ochladzuje nielen vzduch v izbe, ale aj obvodová stena.
S nízkou teplotou obvodovej steny súvisia až tri negatívne javy. Prvým je, že obvodová stena je zaťažená mrazom až do polovice svojej hrúbky. Mínusové teploty sú rizikom najmä pri starších objektoch, kde je navyše vonkajší povrch aj často poškodený. Keď sa ešte do vonkajších trhlín dostane voda, v zimnom období zamrzne, a ľad postupne rozrušuje samotnú podstatu nosného systému. Neustále namáhanie obvodovej steny extrémnymi zmenami teploty urýchľuje opotrebovanie stavebných materiálov a zvyšuje tým náklady na údržbu a obnovu.
Tepelná pohoda
Druhým výrazným faktorom pre životnosť vašej stavby je skutočnosť, že studený povrch steny znemožňuje dosiahnutie tepelnej pohody v interiéri. Podľa stavebnej fyziky pociťuje priemerný človek tepelnú pohodu, pokiaľ je súčet teploty vzduchu a teploty ohraničujúcich povrchov približne 38 stupňov Celzia. Rozdiel týchto dvoch teplôt by mal byť maximálne 2 až 3 stupne Celzia. Vnútorný povrch nezateplenej steny je pritom v zime približne iba 12 až 14 stupňov. Na dosiahnutie prvej podmienky tepelnej pohody musí byť teda vykurovacia teplota v miestnosti v rozmedzí od 24 do 26 stupňov.
Napriek takto prekúrenej izbe môžeme stále iba ťažko hovoriť o tepelnej pohode. Rozdiel medzi teplotou vzduchu a stien totiž nie je odporúčaných 2 až 3 stupne, ale 10 až 14 stupňov. Konečný výsledok je, že vzduch v miestnosti je horúci a suchý a obvodové steny "sálajú" chlad. Navyše málokto vie, že každý stupeň vykurovacej teploty nad 20 stupňov zvyšuje náklady na vykurovanie približne o 5 až 6 percent.
Huby a plesne
Posledný argument, ktorý výrazne hovorí v prospech zateplenia, je skutočnosť, že nezateplené a studené steny sú ideálnym prostredím na rast húb a plesní. Ohrozené sú predovšetkým extrémne studené vnútorné plochy, kde je obmedzené prúdenie vzduchu (kúty a rohy).
Vplyvom nízkej teploty sa zráža vodná para z ovzdušia a steny sú nielen studené, ale aj mokré. Práve toto sú priam ideálne podmienky na rast týchto "milých" mikroorganizmov, o ktorých škodlivosti na zdravie dnes už asi nikto nepochybuje.
(seto)