Švédsky systém je dokonca tak pokrokový, že táto škandinávska krajina musí už niekoľko rokov dovážať odpadky z iných európskych štátov. Export zaisťuje, že miestne závody stále bezproblémovo fungujú a ľudia, ktorí sú v nich zamestnaní, neprichádzajú o prácu.
Obyvatelia Švédska nie sú žiadnymi úspornými spotrebiteľmi. Ľudia tu vyprodukujú rovnaké množstvo odpadkov ako obyvatelia iných európskych krajín. Napriek tomu ich ale majú nedostatok.
Švédi totiž ako jediní používajú spálený odpad na výrobu elektrickej energie, ktorá pomáha miestnym vykurovať príbytky počas mrazivej zimy. Podľa denníka The Independent zhruba päťdesiat percent elektrickej energie, ktorú Švédi využijú, pochádza z obnoviteľných zdrojov.
Anna-Carin Gripwallová, zástupkyňa švédskej recyklačnej asociácie Avfall Sverige, poznamenala, že Švédsko dovozom odpadkov len využilo situáciu, ktorá v súčasnosti nastala v iných krajinách Európy. "V krajinách EÚ je zákaz skládkovania, takže namiesto zaplatenia pokuty posielajú členské krajiny odpad nám. Je to služba pre nich. Mali by ale začať budovať svoje vlastné závody," dopĺňa.
Švédsko má po celej krajine postavených 32 závodov, v ktorých sa premieňa odpad na energiu. Tieto továrne spália takmer dva milióny ton odpadu ročne, čo je viac ako polovica celkovej produkcie odpadkov v krajine.
Cesta odpadkov
Jeden recyklačný závod leží aj blízko mesta Göteborg. Každý deň sem doručí odpad asi 300 vozidiel. Hromady sú následne presunuté do špeciálnych pecí. Keď začnú odpadky horieť, zaistia tým dodávku tepla do tisícov švédskych domácností. Pre lepšiu predstavu: zvyšky, ktoré vyprodukuje 950 tisíc domácností, vykúria zhruba 260 tisíc domovov.
Švédsko sa veľmi stará o životné prostredie. Táto škandinávska krajina bola prvá, ktorá už v roku 1991 zaviedla vyššiu daň na fosílne palivá. Ľudia sa tu celkovo zaujímajú o prírodu a sú si vedomí toho, čo musia urobiť, aby ju ochránili.
Pre zlepšenie situácie sa kľúčovou stala práve komunikácia s občanmi. Podľa Gripwallovej pracovala asociácia Avfall Sverige na osvete dlhú dobu. "Chceli sme, aby si ľudia uvedomili, že nemajú odhadzovať odpadky na zem, pretože ich môžeme znovu využiť," uviedla. Celá kampaň má pozitívne dôsledky, nevyužité tu na skládkach končí len jedno percento komunálneho odpadu.
Všetci recyklujú ...
Postupom času naviac švédska vláda vytvorila koherentnú vnútroštátnu politiku recyklácie. Aj súkromné spoločnosti sa zaväzujú, že väčšina energie, ktorá vznikne spaľovaním odpadov, pôjde do národnej siete a bude použitá na vykurovanie domov.
Švédske obce navyše chcú investovať do ďalších techník, ktoré by umožnili ešte lepší zber odpadu. S tým by mohli pomôcť napríklad automatizované vákuové systémy, ktoré by mali nahradiť klasické kontajnery. Od tohto kroku si miestni sľubujú hneď dve pozitíva - vznikne tu viac priestoru na ceste a dedinky sa zbavia nepríjemných pachov, ktoré sa z kontajnerov občas hrnú.
Švédska technika má ale aj svojich kritikov. Tí tvrdia, že krajina len uhýba pred skutočnou recykláciou, čo podľa nich spálenie odpadu nie je. Napríklad papier totiž môže byť použitý až šesťkrát. Švédi ho ale môžu spáliť už po prvom použití, takže plytvajú jeho recyklačným potenciálom.
Navyše musia nový papier stále znovu vyrábať z čerstvých surovín. Gripwallová ale dodáva, že primárnym cieľom stále zostáva to, aby ľudia odpad triedili, a tak mohol byť použitý k obnove. V peciach končia len netriedené zvyšky.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
