Stredopravé strany Most–Híd, Sieť a SNS sa pri tvorbe programového vyhlásenia vlády dostatočne nepresadili a dominanciu majú programové ciele Smeru-SD. "To je programové vyhlásenie sociálnodemokratickej vlády. Ja tam nevidím návrhy, ktoré by pochádzali z prostredia stredopravých strán," povedal pre TABLET.TV poslanec Národnej rady SR a podpredseda SaS Jozef Mihál.
Zároveň dodal, že podľa jeho názoru sa vládna väčšina môže ešte zmenšiť. "Táto vláda má tiež takú zvláštnu väčšinu. Neviete, čo sa stane zajtra, či nejaký poslanec, napríklad zo Siete neodíde z koalície a bude ich o jedného menej," odhadol.
Na poznámku publicistu Juraja Hrabka, podľa ktorého je hlavnou úlohou programového vyhlásenia získať podporu parlamentu a tým dostať vládu pod kontrolu Národnej rady SR, Mihál poznamenal, že je to zložitejšie. "Programové vyhlásenie vlády netreba podceňovať, lebo ak v ňom je uvedený nejaký záväzok vlády, ktorý chce splniť za štyri roky, tak by mal byť dodržaný. A vláda by po štyroch rokoch mala pristúpiť k odpočtu," uviedol. Programové vyhlásenie podľa neho vyjadruje filozofiu, pointu spôsobu, akým chce vláda problémy Slovenska riešiť.
Aj programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej bolo podľa neho formulované skôr vo všeobecnej rovine, obsahovalo však základné zámery aj záväzky kabinetu. "Jednou z hlavných úloh vlády Ivety Radičovej bolo znížiť vysoký deficit verejných financií, vtedy bol osempercentný. Aj keď sme vládli rok a pol, myslím si, že bol splnený zodpovedne" konštatoval Mihál, ktorý v tejto vláde zastával post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
"Bolo to zoskupenie štyroch stredopravých strán, ktoré v zásade rovnakým spôsobom nahliadali na riešenia ekonomiky, rozpočtu, podnikateľského prostredia, otázok zamestnanosti," povedal. "Tam, kde sme nemali rovnaký názor, napríklad SaS a KDH, tieto problémové veci sa tam nedostali," dodal.
V súčasnosti nie je súčasťou programového vyhlásenia napríklad zmena zákona o občianstve, ktorá bola pred voľbami prioritou Mosta-Híd. Ak sa tam nedostala z rovnakých dôvodov, ako v prípade Radičovej vlády témy rozdeľujúce KDH a SaS, podľa Mihála nie sú namieste Bugárove vyhlásenia, že Most–Híd dostal do dokumentu 90 percent svojich programových cieľov. "My sme vtedy nechodili hore–dole a nehovorili, že sme väčšinu svojich vecí presadili do programu," konštatoval Mihál s tým, že vo vláde Ivety Radičovej boli štyria rovnocenní partneri. "Tu vidíte jasnú dominanciu strany Smer," uviedol na margo aktuálneho programového vyhlásenia kabinetu Roberta Fica.
Za nedostatočné považuje Mihál napríklad ciele vlády pri zlepšovaní podnikateľského prostredia. "Nájdete tam zníženie daní v podobe jednopercentného zníženia daní právnických osôb. To je skutočne symbolická vec. Daňové licencie sa budú rušiť, čo je dobre, ale budú sa rušiť tesne pred voľbami. Podľa mňa už včera bolo neskoro. Je tam vágne formulovaný záväzok, že sa zvýšia paušálne výdavky živnostníkom," poznamenal.
Živnostníkov trápia podľa neho najmä odvody a o ich znižovaní sa podľa Mihála v programovom vyhlásení nepíše nič. Za nevyváženú považuje aj pasáž venovanú sociálnym službám. "Na jednej strane, je tu výborná vec a to je deklarácia, že chcú zlepšiť fungovanie sociálnych služieb. Mal by sa zvýšiť tok financií, mali by byť naviazané na stupeň odkázanosti a je deklarované, že sa nebude robiť rozdiel medzi verejným a neverejným poskytovateľom. Pokiaľ ide o mňa, podporujem to a som k dispozícii, pokiaľ ide o možnú spoluprácu. Sympatická je aj ďalšia vec, chcú urobiť jednotný systém posudzovania zdravotného postihnutia," povedal Mihál.
"Ale čo tam vôbec nie je, to je aspoň deklarácia o podpore zdravotne postihnutých ľudí v procese ich pracovnej integrácie. Pred troma rokmi minister Richter dosť významným spôsobom 'sekol' príspevky na chránené dielne, chránené pracoviská," pripomenul.
"Je dobre, že prioritou vlády je otázka zamestnanosti. Ale mali sme na to iný uhol pohľadu. Vláda Ivety Radičovej ponúkala liberalizáciu Zákonníka práce, zlepšovanie podnikateľského prostredia, bola pripravená reforma odvodov, ktorá mala veľa vecí zjednodušiť. Niečo z toho sa urobilo, niečo nie, niečo potom zrušila druhá vláda Roberta Fica," vysvetlil Mihál. Aktuálne programové vyhlásenie sa podľa neho venuje tejto otázke na veľkom priestore, dôraz však dáva na dotácie prostredníctvom eurofondov. "Znova sa tu hovorí o využívaní eurofondov. V desiatkach, stovkách miliónov za tie štyri roky," povedal s tým, že sa vytvoria "mohutne dotované" pracovné miesta, je otázka, či sú trvalo udržateľné. "Omnoho lepšie by bolo, keby sme eurofondy využili tak, aby z toho mali úžitok všetci, napríklad budovaním infraštruktúry, to nie sú len diaľnice, ale napríklad aj internetové pripojenia," povedal.
V programovom vyhlásení sa hovorí, že vláda vytvorí 100.000 pracovných miest. Podľa Mihála by však okolo 80.000 pracovných miest mala v priebehu najbližších dvoch rokov vygenerovať samotná slovenská ekonomika. "Experti Národnej banky hovoria, že tak či tak tu vznikne 80.000 pracovných miest jednoducho kvôli tomu, že zamestnávatelia budú mať viac zákaziek z externého prostredia," povedal. Problémom slovenských zamestnávateľov podľa neho začína byť skôr nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. "Možno to nie je celkom pravda v Medzilaborciach alebo Sobranciach, ešte sú tu regionálne rozdiely také, aké sú," uznal Mihál. Ale vo všeobecnosti sa situácia kvalifikovaných pracovníkov podľa neho už dostáva do polohy, že si už môžu pri prijímaní do zamestnania sami klásť podmienky.
Horšie sú na tom dlhodobo nezamestnaní ľudia. Niektorí záujem o prácu nemajú, ale iní sa dostali do špecifických problémov, ktoré nevedia riešiť. Mihál preto považuje za zaujímavý zámer vlády umožniť oddlženie ľudí, ktorí sa dostanú do dlhovej pasce zavedením účinného inštitútu osobného bankrotu. "Je veľmi veľká skupina ľudí, ktorí pracovať chcú, ale nie oficiálne. Lebo keď sa niekde zamestnajú, nájde si ich exekútor, ktorý im z výplaty nechá akurát sumu vo výške životného minima," konštatoval Mihál. V tejto súvislosti považuje za sympatický aj zámer vlády bojovať proti úžere.
Vláda počíta aj s reštriktívnymi opatreniami voči ľuďom, ktorí by pracovať mohli, ale zámerne ostávajú na sociálnej podpore. Podľa Mihála však vláda v tomto prípade v programovom vyhlásení avizuje opatrenia, ktoré urobila už druhá vláda Roberta Fica. "Zákon o hmotnej núdzi hovorí, že ak nezamestnaný, ktorý poberá dávky v hmotnej núdzi, odmietne ponuku aktivačných prác, úplne mu zastavia výplatu sociálnych dávok," pripomenul. SaS podľa neho hovorí o tom, že aj takíto ľudia by mali mať nárok aspoň na jedno teplé jedlo denne.
V oblasti dôchodkov vidí Mihál dva politické problémy, jednak stále nižšiu valorizáciu dôchodkov, jednak zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Na poznámku, že nízka valorizácia súvisí s nízkou infláciou, Mihál reagoval, že áno, ale tieto pravidlá si nastavila práve vláda Roberta Fica. "Od prvého januára 2017 sa nám začne posúvať dôchodkový vek. Vek odchodu do dôchodku nebude 62 rokov, ale 62 rokov, dva mesiace a, myslím, dvanásť dní," povedal s tým, že vek odchodu do dôchodku sa bude automaticky zvyšovať od rastu priemernej dĺžky života našich občanov.
Čo sa týka valorizácie, vláda podľa Mihála plánuje nejaké opatrenia "aby to tak nekričalo", ale tie tiež nebudú zadarmo. Deficit dôchodkového systému vyčíslil na dve miliardy eur ročne bez započítania nákladov na druhý pilier. "Čo sa týka týchto problémov, nikde v programovom vyhlásení nevidím, čo s tým vlastne chcú robiť," upozornil Mihál.
Problémy vidí aj v zámeroch vlády s druhým dôchodkovým pilierom, minister Ján Richter chce podľa neho zmeniť len programový výber. "To znamená lepšie možnosti čerpania nasporenej sumy z druhého piliera, čo je vítané. Ale je to málo," zdôraznil. "Príspevok do druhého piliera by bolo treba zvyšovať. Bolo by treba hľadať nástroje, ako zlepšiť možnosti investovania, zhodnocovania peňazí v druhom pilieri. Ani veta o tom v programovom vyhlásení nie je," povedal Mihál s tým, že vo vláde sú až tri pravicové strany.