Ľudová frakcia EPP získala v európskych voľbách 189 mandátov a zostáva stále najväčšou politickou skupinou v Európskom parlamente. Vyplýva to z odhadov zverejnených po zatvorení volebných miestností v celej dvadsaťsedmičke.
Na druhom mieste skončila frakcia socialistov a demokratov (S & D) so 135 mandátmi. Posilnila krajná pravica, najviac si pohoršila frakcia Zelených.
Ľudová frakcia získala o 13 mandátov viac, ako mala doteraz, socialisti potom o štyri menej. Na treťom mieste skončila liberálna Obnova Európy (Renew Europe) s 80 mandátmi, čo je dokonca o 22 menej ako v súčasnom europarlamente.
Konzervatívna frakcia ECR by mala mať 72 mandátov (o tri viac) a krajne pravicová Identita a demokracia (ID) 58 kresiel (o deväť viac). Frakcia Zelených získala 52 mandátov, čo je o 20 menej. Ľavica v EP (GUE /NGL) mala v predchádzajúcom europarlamente 37 europoslancov, teraz by mala mať o jedného menej.
Celkovo 46 europoslancov je nezaradených, čo znamená, že v súčasnom europarlamente nepatrili do žiadnej zo skupín. Ďalších 52 novozvolených europoslancov odhady zaradili do takzvanej skupiny Ostatní, čo znamená, že sa ešte nevie, do akej z frakcií sa pričlení. Počty členov jednotlivých politických skupín sa tak ešte môžu meniť.
Predseda európskych ľudovcov Manfred Weber už po zverejnení prvých odhadov vystúpil pred novinárov a poďakoval voličom za to, že vďaka nim frakcia opäť zvíťazila. "Teraz bude otázkou, či vytvoríme proeurópsku väčšinu," dodal a vyzval druhých socialistov a tretích liberálov, aby sa k nim pripojili pracovali spoločne na vytvorení tejto väčšiny.
O vytvorení proeurópskej a prodemokratickej väčšiny hovoril aj podpredseda európskych socialistov (S & D) Pedro Marques. Vylúčil však akúkoľvek spoluprácu s krajnou pravicou, konkrétne ako s konzervatívcami z ECR, tak so skupinou Identita a demokracia (ID). Spomenul ale možnú spoluprácu so zástupcami frakcie Zelených.
"Vyhrali sme európske voľby, sme zďaleka najsilnejšou stranou, sme kotvou stability," vyhlásila po zatvorení volebných miestností vedúca kandidátka EPP a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ako zdôraznila, stredové strany si udržali hlasy, avšak podporu získali aj extrémne hnutia naľavo aj napravo.
"Chcem spolupracovať s tými, ktorí sú proukrajinskí," uviedla ohľadom hľadania väčšiny v Európskom parlamente. "Som si istá, že sa môžem opäť stať šéfkou Európskej komisie," dodala s tým, že ju ešte čaká "veľa práce". Na zvolenie potrebuje podporu 361 europoslancov v Európskom parlamente a rovnako aj kvalifikovanej väčšiny únijných premiérov a prezidentov.