30.05.2018, 00:00

Nepresné zápisy v katastri má na svedomí aj minulosť

Nepresné, neúplné, duplicitné vlastníctva – to katastru nehnuteľností vyčítajú tí, ktorí narazili na takýto problém. Zápisy o pozemkoch a ich vlastníkoch majú však za sebou určitú históriu. Akú, vysvetľuje právnik Ondrej Halama, odborník na katastrálne právo.

kataster
Zdroj: Dreamstime


Do roku 1950 boli pozemky a ich vlastníci zapísaní v pozemkových knihách. Boli v nich v tom čase zapísané všetky pozemky a ich vlastníci?
V podstate áno. V pozemkovej knihe neboli iba takzvané neknihované pozemky. Väčšinou išlo o pôdu vo vlastníctve štátu pod cestami a riekami. Vlastník sa nemenil, nemalo význam evidovať ho. Ostatné pozemky a ich vlastníci sa však dôsledne evidovali. Úrady zasielali všetky rozhodnutia na zápis do pozemkovej knihy a vlastníci boli nútení na zápis predložiť každú zmluvu. Ak by ju nedali zapísať, nový vlastník by pôdu nenadobudol. V tom čase totiž na našom území platil takzvaný intabulačný princíp – teda vlastníkom je len ten, kto je na základe zmluvy „intabulovaný“ do evidencie. V 90. rokoch sa kataster k tomuto jednoduchému princípu vrátil, bolo tu však obdobie 40. rokov, keď štát tento princíp zrušil, a následky riešime dodnes.

Ako to bolo s hranicami pozemkov, do akej miery boli záväzné?
Pozemkovoknižné mapy boli rôznej kvality. V tom čase sa s pôdou nakladalo dennodenne, ľudia ju každý deň obrábali. Preto, keď vznikol spor, často mali väčšiu váhu svedectvo osôb, obhliadka terénu a hraničných kameňov. Mapy neboli až také dôležité. Dnes, keď sa ľudia a úrady snažia pozemky po mnohých rokoch zamerať, zostávajú im často len tie staré nepresné mapy. Hranice v teréne obvykle nie sú, pretože ich za socializmu preoralo družstvo, keď obhospodarovalo viacero pozemkov ako jeden celok. Z obdobia pred rokom 1950 existujú aj mapy takzvaného pozemkového katastra, ktorý štát viedol na daňové účely. Tie bývajú o niečo presnejšie.


Po roku 1951 štát obmedzil zápisy súkromného vlastníctva do pozemkových kníh a v roku 1964 po prijatí Občianskeho zákonníka sa zápisy do pozemkových kníh prestali robiť. Čo ich nahradilo?
Problém nastal zrušením intabulačného princípu. Ľudia už neboli nútení zasielať zmluvy na zápis, šetrili na poplatkoch a v evidencii začali vznikať diery. V roku 1964 sa zaviedla takzvaná evidencia nehnuteľností, ktorá však neprebrala ani existujúce údaje pozemkovej knihy. Zodpovedala snahám vtedajšej štátnej moci o vytláčanie súkromného vlastníctva. Uprednostňovala sa evidencia užívateľov namiesto vlastníkov.

Ak sa nemýlim, tak v intraviláne, teda v zastavanom území obce, sa vlastnícke práva ešte ako-tak evidovali.
Áno, ale v extraviláne sa uprednostňovala evidencia užívacieho stavu. Role a polia sa už do mapy nezakreslili so svojimi vlastníckymi hranicami, namiesto nich sa do mapy evidencie nehnuteľností zakreslila jedna veľká parcela, ktorú družstvo obrábalo. Po roku 1964 sa síce každý prevod medzi občanmi registroval na štátnom notárstve, no občania často prevádzali aj to, čo už nevlastnili, napríklad ich pozemok predtým vyvlastnil štát. Neúplná evidencia dokonca umožnila aj prípady, že niekto rovnaký pozemok predal viackrát. Vznikli rôzne duplicity, následne spory a hranice pozemkov, tie hľadáme dodnes. História ukázala, že legislatívne zmeny v oblasti pozemkového práva by sa nemali často a radikálne meniť podľa aktuálnych trendov. Na to by sme mali myslieť aj dnes, keď pod vplyvom nedomyslenej informatizácie dochádza k rôznym legislatívnym zmenám šitým horúcou ihlou. 

Takže štát si ani za socializmu, až na určité výnimky, siahnuť na vlastníctvo nedovolil. Len sa zanedbal zápis. Ako sa po roku 1989 začali tieto chýbajúce zápisy obnovovať?
Štát na vlastníctvo siahol tak, že pozemky znemožnil vlastníkom užívať a začal ich užívať sám. Niektoré, napríklad urbárske pozemky, štát vlastníkom úplne odňal, aj s vlastníckym právom. Zanedbaná evidencia sa začala obnovovať postupne. Zásadnejšie kroky však prišli až v roku 1995, keď bol prijatý zákon o obnove evidencie pozemkov. Vzniknúť mal register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), teda súpis pozemkov, ktoré v evidencii chýbajú.

Keďže išlo o náročnú úlohu, tento proces vyžadoval aj isté zjednodušenia. Napríklad obnova hraníc sa nevykonávala v teréne, ale len transformáciou starých máp do elektronickej podoby, takpovediac od stola. Mapovanie v teréne už v podstate nebolo ani možné, keďže v teréne väčšina hraníc zanikla a nepresné mapy neobsahujú presné údaje na ich obnovu. Niektoré veci sa v tomto procese nepodarili.

Obnova evidencie je tiež rôznej kvality a v niektorých katastrálnych územiach sa vlečie dodnes.
K prehľadnosti nepomohlo ani to, že sa vytvorila ďalšia mapa. Pozemky sú teda zakreslené v katastrálnej mape, ktorá bola prebratá z evidencie nehnuteľností, a súčasne aj v takzvanej mape urč

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.