Masérov je v poslednom čase ako maku. Dobrých masérov fyzioterapeutov je však pomenej. K špičke vo svojom obore patrí i Stanislav Junas. Po absolvovaní masérskeho kurzu začal pracovať dosť netradične. "Prihlásil som sa na konkurz na pozíciu maséra -- šéfa wellness centra pre švajčiarsku firmu, ktorá prevádzkovala riečnu flotilu výletných lodi. Z dvadsiatich uchádzačov som bol najúspešnejší," spomína na začiatky. Po dvoch sezónach, kedy sa plavil medzi Amsterdamom a Belehradom, sa výrazne posilnila slovenská koruna oproti euru a práca na lodi začala byť rentabilná. "Po návrate som si prenajal priestory, otvoril živnosť a začal bojovať," hovorí Junas.
Robí komplexnú diagnostiku
Samotný nápad vzišiel z toho, že chcel robiť to, čo ho baví. A slovenské zdravotníctvo ho ako živiteľa rodiny nedokázalo uspokojiť. "Najťažšie bolo získať klientelu. Keďže kapitál som mal z roboty na lodi, začal som lepiť letáky na všetky verejné miesta na to určené. Tiež som si zmapoval všetky okolité lekárne v okruhu asi 700 metrov od prevádzky a pokúsil som sa tam umiestniť svoje vizitky," opisuje začiatky podnikania dnes už úspešný masér.
Najdôležitejší je prístup
Podľa Junasa je referenčná reklama, čiže odporúčanie od priateľov, najlacnejšia a paradoxne najúčinnejšia. A čo mu zabezpečilo dobrú pozíciu na trhu? "Je to najmä prístup ku klientom, ochota prispôsobiť sa ich časovému harmonogramu. Ďalšia kapitola je kvalitná webová stránka, ktorá síce bola drahá, ale zaplatila sa v princípe do mesiaca," vyratúva. Tiež sú to rôzne pozvania do televízie, rádií či rozhovory a profily v printových médiách. Ako hovorí, dosiahol druhú pozíciu na slovenskom Googli pri vyhľadávaní napríklad slov fyzioterapeut Bratislava.
S krízou sa pobil
Kríza neobišla ani jeho, pocítil to v menšom počte klientov. "Musel som znížiť náklady na prevádzku, minimalizovať sklad, osloviť klientov prostredníctvom internetových vyhľadávačov. Pobil som sa s ňou však a verím, že víťazne," s úsmevom hovorí. A aké je jeho pracovné krédo? "Vážim si každého klienta, ktorý sa ku mne dostane, lebo viem, koľko práce ma stálo, aby sa o mne vôbec dozvedel. A vďačím mu za to, že môžem robiť to, čo ma baví a napĺňa," tvrdí. Takým zadosťučinením je, že k nemu začali chodiť umelci z baletu SND, dve Angličanky, Austrálčanka a Japonka.