Uplynulé mesiace výrazne ovplyvňovala koronakríza, ktorá zasiahla všetky odvetvia biznisu. Ako túto situáciu prežíval obchod?
Začínajúcu paniku pri nákupe potravín sme zaznamenávali už koncom februára. Tržby v posledných troch februárových dňoch boli vyššie ako tie vianočné. Takisto marec a začiatok apríla sa niesli v znamení kritického predvojnového stavu. Ľudia si v očakávaní neznámeho robili železné zásoby základných druhov tovarov, ako sú múka, cukor, ryža, cestoviny, voda, konzervy či kvasnice. Vznikali dokonca lokálne poruchy v zásobovaní. Výroba nestíhala tovar doviezť a obchodníci vyložiť. Ľudia čakali pri pokladnici, prípadne vonku pri zavedení pravidla 25 štvorcových metrov na zákazníka. Prvé tri až štyri týždne mali všetky obchody s potravinami enormné tržby, dokonca v násobkoch. Bolo treba upokojovať verejnosť, že zásoby máme v dostatočnom objeme.
Neskôr sa to zmenilo?
Následne po regulácii počtu zákazníkov a vytvorení priestoru pre dôchodcov začali obraty klesať. Za posledné týždne táto tendencia poklesu zotrvala. Predpokladám, že aj po zrušení hodín pre dôchodcov a regulácie desiatich metrov štvorcových na zákazníka, ku ktorému došlo tento mesiac, bude obrat ďalej stagnovať, respektíve klesať. Kríza totiž zasiahla značnú časť ekonomiky štátu, ktorá sa prejavila znížením príjmu zamestnancov a zvýšením nezamestnanosti.
Počas týchto dní sú obchody v nedeľu zatvorené. Opäť sa otvorila otázka, či zostanú zavreté aj po skončení protivírusových opatrení. Myslíte si, že teraz je najideálnejší čas, aby sa tento zákaz podarilo definitívne presadiť?
Ako obchodník a zároveň prvý viceprezident Zväzu obchodu SR som za nemecko-rakúsky štýl otváracích hodín v nedeľu. Možno viete, že v týchto krajinách sú obchody zatvorené aj v nedeľu. Len počas niektorých nedieľ pred súvislými sviatkami, pred prázdninami alebo na začiatku školského roku sú otvorené.
Ako by to teda podľa vašich predstáv malo vyzerať u nás?
Tak, že zhruba 37 nedieľ bude zatvorené. Ostatné nedele pred sviatkami, koncom a začiatkom školského roka budú otvorené. Predpokladám, že z ročného pohľadu nepríde k zníženiu maloobchodného obratu. Čo sa týka strašenia z prepustenia stoviek pracovníkov – je len teoretické, pretože v obchode neustále chýbajú ľudia, ktorí sú potrební. Nahradzujeme ich brigádnikmi. Zavretím nedieľ naplníme fond pracovného času vlastnými pracovníkmi.
Na Slovensku platí už tri roky zákaz maloobchodného predaja cez sviatky. Vy ste tento zákaz podporovali. Ako ho s odstupom hodnotíte, splnil svoj účel?
Som veľmi rád, že som stál na čele hnutia za to, aby sme na tých 15 dní predajne zatvorili. Pretože ak mám správne informácie, tak nikto neumrel od hladu, nikto nebol smädný ani hladný. Každý dnes má chladničku či mrazničku. Existujú rôzne možnosti, ako sa dajú zohnať potraviny. Možno ich kúpiť aj na benzínových čerpadlách, ktoré sú otvorené 24 hodín denne, a to i cez všetky štátne sviatky. Takže my obchodníci sme to vítali.
V čom je to pre vás pozitívum?
Na jednej strane si naši ľudia môžu oddýchnuť. Aj oni si predsa zaslúžia odpočinok. Potom treba povedať, že to pre nás znamenalo aj vysoké náklady. Mať otvorené prevádzky cez sviatky, soboty či nedele nás stálo veľmi veľa financií. A občania si na to zvykli. Dokonca už pred vypuknutím pandémie koronavírusu sa objavili hlasy, že by sme mali nabehnúť na nemecký alebo rakúsky systém.
Niektorí obchodníci argumentovali, že prídu o časť tržieb. Tieto obavy sa nepotvrdili?
My sme počítali presne s tým, že nám tržby nepoklesnú. Občania si predsa deň predtým nakúpia v obrovskom množstve, aby tie dva dni prežili, ako keby sa blížila tretia svetová vojna. Prirodzene, nám tržby z hľadiska roka neklesli. Všetky systémy, nielen domáce, ale aj zahraničné, vykazujú každý rok ich nárast. Ani zníženie počtu predajných dní v roku teda negatívne nezapôsobilo na zníženie tržieb.
Budete aktívne presadzovať rakúsko-nemecký systém aj v prípade nedieľ?
Nehovorím,...
Zostáva vám 85% na dočítanie.