Vzhľadom na dlhý investičný horizont dôchodkových úspor sa aj malé rozdiely v ročných výnosoch prejavia na priemernej výške naakumulovaných aktív v čase odchodu do dôchodku. Vyšší ročný výnos znamená zároveň aj zvýšenie rizika, preto je dôležité položiť si dve otázky:
- Akú úroveň rizika investor môže či má prijať?
- Ako jeho súčasný vek či životná situácia ovplyvňuje optimálnu investičnú stratégiu?
Investorom sa vo všeobecnosti hovorí, aby postupom času presúvali svoje portfólio z rizikových aktív, ako sú napríklad akcie, do menej rizikových, napríklad dlhopisov. Veľmi zjednodušeným pravidlom je, že podiel dlhopisov v portfóliu by nemal byť nižší ako vek investora.
Znižovanie podielu akcií počas zvyšovania veku by malo byť optimálnou stratégiou bez ohľadu na ochotu investora riskovať. Táto požiadavka býva podporovaná dvoma argumentmi: časovou diverzifikáciou a potrebou väčšej likvidity uprostred života. Časová diverzifikácia značí znižovanie rizika z držby akcií dlhým obdobím ich vlastnenia.
Z dlhodobého hľadiska sa krátkodobé trhové výkyvy považujú za málo významné. Podľa tohto argumentu môže investor „oddiverzifikovať" rizikovosť akcií jednoducho tým, že ich bude vlastniť dostatočne dlho. Cielenie na likviditu uprostred života na druhej strane značí, že ak niekto šetrí so špecifickým cieľom, napríklad na kúpu domu či splatenie študijných nákladov, väčší podiel akcií v portfóliu povedie k vyšším priemerným výnosom.
Ako sa blíži cieľový dátum, investor by mal znižovať rizikovosť, aby minimalizoval pravdepodobnosť minutia cieľa. Hoci tieto argumenty znejú rozumne, nie sú podľa Mertonovej klasickej teórie alokácie aktív správnymi uzávermi. Merton tvrdil, že investovanie konštantnej sumy do akcií je optimom, a to bez ohľadu na investičný horizont.
V tomto modeli sú kapitálový trh aj investor veľmi zjednodušené. V ostatných rokoch sa akademici sústreďujú na analýzu dôsledkov realistickejších modelov založených na presnejšom poznaní kapitálového trhu a investorov. Realistické modelovanie investorov je hlavným cieľom modelov životného cyklu, ktoré sa snažia nájsť „optimálne" spôsoby rozdelenia aktív.
| | Pokročilý prístup životného cyklu, kapitál, bohatstvo a rozloženie aktív Na odvodenie optimálneho rozdelenia aktív musí brať ekonomický model do úvahy jednotlivé životné situácie. V ekonomickej teórii to moderné modely životného cyklu robia zohľadnením ľudského kapitálu a špecifických charakteristík investora. |
| Nástupom príspevkovo definovaných penzijných plánov v rôznych častiach sveta vrátane strednej a východnej Európy nadobúda rozhodovanie jednotlivca čoraz väčší význam než v minulosti. |
Podľa štúdie Allianz Pavel Škriniar
Článok vyšiel v časopise Investor.