Kapitál, bohatstvo a rozloženie aktív
Mertonova klasická teória rozloženia aktív sa zakladá na pomerne obmedzujúcom predpoklade, že investorova spotreba závisí od jeho finančného bohatstva, ale už nie od ľudského kapitálu, teda budúcich príjmov. Teória tvrdí, že pri určitých predpokladoch o kapitálovom trhu je z dlhodobého hľadiska optimálna určitá dlhodobá úroveň investície do akcií (teda, že podiel akcií na celkovom bohatstve investora je dlhodobo konštantný). Rovná sa podielu rizikovej prémie akcií a relatívneho odporu k riziku vynásobenému varianciou výnosov z akcií.
Riziková prémia akcií je rozdielom priemerného výnosu z akcie a výnosu z bezrizikového aktíva; predpokladá sa, že investor má konštantný vzťah k riziku. Optimálny podiel akcií je 16 %, ak sa predpokladá riziková prémia vo výške 4 %, relatívny odpor k riziku 10 a štandardná odchýlka akciových výnosov vo výške 15,8 %. Napriek teoretickej správnosti výsledku v reálnom živote väčšina ľudí financuje finančnú spotrebu zarobenými príjmami a nie iba finančným bohatstvom.
Je teda potrebný realistickejší model, ktorý bude počítať aj so súčasným a budúcim príjmom z práce. Budúci príjem z práce sa dá počítať za implicitné aktívum. Rovná sa „ľudskému kapitálu" človeka, ktorý prináša počas života stochastické finančné toky. S nimi sa väčšinou na finančných trhoch obchodovať nedá. Hlavne pre mladých investorov s malým finančným kapitálom je „ľudský kapitál" a príjmy z neho plynúce hlavným zdrojom ich celkového bohatstva, teda sumy finančného a ľudského kapitálu.
Na vysvetlenie dosahu neobchodovateľného pracovného príjmu sa môže použiť zjednodušený príklad konštantnej, vopred určenej, a teda bezrizikovej mzdy. Podiel celkového bohatstva investovaného do akcií by mal byť konštantný, nielen podiel finančného bohatstva. Tento podiel závisí od vývoja finančného bohatstva a celkového bohatstva, teda súčtu finančného a ľudského kapitálu.
Vždy, keď vzrastie podiel finančného bohatstva na celkovom bohatstve, podiel finančného bohatstva investovaného do akcií klesne, aby sa dosiahol celkový konštantný podiel investície do akcií. Pri predpoklade, že optimálny podiel pre investora je 16 %, mal by plne investovať do akcií, kým hodnota jeho ľudského kapitálu viac ako päťnásobne prevyšuje jeho ľudský kapitál.
Vo všeobecnosti počas života investora jeho finančné bohatstvo rastie, kým ľudský kapitál s vekom klesá. Podľa tohto predpokladu má zmysel znižovať podiel akcií na finančnom bohatstve, a tak udržať konštantný podiel akcií na celkovom bohatstve. Vopred stanovený príjem z práce je jasnou náhradou za bezrizikové dlhopisy, keďže vopred odhadnuteľný ľudský kapitál tu nahrádza neobchodovateľný dlhopis. Bude to platiť, aj keď sa príjem namodeluje stochasticky, teda realistickejšie?
Model životného cyklu od Risklab germany definuje príjem z práce ako stochastický proces s trvalými a dočasnými šokmi aj s vopred určeným stupňom rastu. Parametre procesu sa odhadujú pre rôzne skupiny zamestnaných, keďže úroveň vzdelania a sektor, v ktorom pracujú, určujú aj rôzne riziká a rastové charakteristiky príjmov. Kým napríklad pre stavebný sektor sú charakteristické volatilné príjmy s nízkymi mierami rastu, vo verejnej správe sú oveľa menej rizikovejšie. Investori s vysokoškolským vzdelaním môžu zas očakávať vyšší rast príjmov a relatívne nízke riziko nezamestnanosti.
Podľa štúdie Allianz Pavel Škriniar
Článok vyšiel v časopise Investor.