Napriek tomu majú centrálni bankári často pocit, že trh sa správa „iracionálne", že ponuka a dopyt po mene neodzrkadľuje „fundamentálnu silu" ekonomiky, alebo že sa kurz stal obeťou špekulantov. Práve kvôli tomuto presvedčeniu sa centrálne banky stavajú do pozície „ochrancu" nejakej konkrétnej bariéry vo vývoji kurzu, alebo len „tlmia" nadbytočnú volatilitu.
Svedkami zásahov centrálnych bánk sme na trhu neustále. Len nedávno sa mediálne „pátralo" po tom, prečo euro tak výrazne oslabilo voči americkému doláru. Výsledkom bolo obvinenie na adresu špekulantov, ktorí mali byť za tento výkyv kurzu zodpovední a pokus o reguláciu trhu, či odvetvia zo strany centrálnej banky. Pred niekoľkými rokmi podobne reagovala aj slovenská centrálna banka, keď svojimi intervenciami bránila „nadbytočnej volatilite" slovenskej koruny.
Hoci okolnosti bývajú odlišné, ich spoločnými menovateľom sú vždy silné slová bankových úradníkov, no s neporovnateľne slabším efektom. V období rokov 2005-2008 NBS zasiahla podľa mojich štatistík priamou devízovou intervenciou na trhu minimálne 20 krát, nepriamo (prostredníctvom krátenia ponúk v repotendroch) 17 krát a verbálnou intervenciou takmer 30 krát.. Do výpočtu intervenčných aktivít patria navyše aj zmeny úrokových sadzieb, či oficiálne zmeny parity po vstupe do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Intervenčná aktivita NBS bola s výnimkou krátkych periód oslabenia v roku 2002 a 2006 takmer výlučne zameraná proti posilňovaniu slovenskej koruny. Kým v roku 2005 sa kurz koruny pohyboval niekde na úrovni 38,5 EURSKK, eurá sme vo finále do peňaženiek získali za výhodnejších 30,1260 EURSKK. Kurzový vývoj v prípade slovenskej koruny dokázal, že očakávania priaznivého vývoja kurzu boli vzhľadom na ekonomický vývoj opodstatnené. To, či sme napokon euro mohli meniť ešte lacnejšie, je teraz už len predmetom špekulácií.
Podstatné je, že ani intenzívna intervenčná aktivita nezabránila prirodzenému smerovaniu kurzu. Minimálne nie zo strednodobého, či dlhodobého pohľadu. Intervencie sa ukázali len ako krátkodobý nástroj na zastavenie kurzu na niekoľko dní (niekedy dokonca len na niekoľko hodín), no neviditeľná ruka trhu kurz napokon posunula tam, kam patrí. To neplatí len o NBS - aj významné svetové centrálne banky padli do pasce svojho presvedčenia, z ktorej ich vyviedol až bolestivý pád (stačí si spomenúť na vynútenú devalváciu britskej libry v roku 1992).
Dôvodom intervencií centrálnych bánk je veľa. Všeobecným a častým dôvodom je strata exportnej konkurencieschopnosti danej ekonomiky v prípade, že domáca mena krajiny zaznamenáva výrazné zhodnotenie. S tým súvisí aj ziskovosť exportérov, ktorí môžu byť nosnými podnikmi v danej ekonomike. Veľakrát je cieľom devízových intervencií aj snaha o naplnenie iných makroekonomických cieľov, ako napríklad zachovanie hospodárskeho rastu, cielenie inflácie, či ochrana pred defláciou. Tradične sa centrálne banky snažia korigovať vývoj na devízových trhoch zmenou úrokových sadzieb, či výšky povinných minimálnych rezerv. V súvislosti s prudkým pádom hodnoty amerického dolára sa však centrálne banky niektorých rozvíjajúcich sa krajín prezentovali rôznymi netradičnými nástrojmi na zastavenie neželaného vývoja kurzu. Boli to administratívne nástroje, ako napr. uvalenie dane, či povinných depozitov na zahraničné investície do domácich akcií, či dlhopisov. Existovali aj pokusy o reguláciu forwardových a spotových transakcií, tie však ostali len v podobe myšlienky. Zatiaľ.
Posledným príkladom do série je intervenčná aktivita švajčiarskej centrálnej banky. Švajčiarsky frank je mena voľne zameniteľná a z tradičných dôvodov tvorí dlhodobo jeden z pilierov svetového menového systému. Švajčiarsko je krajinou s dlhou históriou nezávislosti, ktorá sa ako ostrovček slobody v Európe nepoddala tlaku o všeobecnú politickú integráciu. Švajčiarsky bankový systém je synonymom stability, a preto sa aj švajčiarsky frank stal symbolom bezpečia. Na trhu sa tomu hovorí „bezpečný prístav" investícií, kam smerujú peniaze v čase najväčšej nestability a nerovnováhy. Bezpečný prístav pre investície sa však s masívnym prílevom kapitálu do ekonomiky môže stať pre hospodárstvo doslova život ohrozujúcim, najmä v prípade, že kurz meny tak posilní, že prinúti centrálnu banku k intervenciám. Ako to bolo vo Švajčiarsku?
Frank sa stal miláčikom devízového trhu a napriek úrokovým sadzbám blízkym nule sa včera dostal na historicky najsilnejšiu úroveň 1,4260 EURCHF. Podobne silný bol frank tesne po páde Lehman Brothers, tam sa jeho rastová trajektória zastavila na 1,4296 EURCHF. Pozícia centrálnej banky ako bojovníka proti extrémnym výkyvom franku je jasná už minimálne pol roka. Švajčiarska centrálna banka bránila ešte v minulom roku hranicu 1,50 EURCHF. Silný frank ekonomike škodí a pri takých silných úrovniach vraj centrálna banka nevie vylúčiť defláciu. Toľko trhu najnovšie odkázall jej šéf Filip Hildebrandt. Po jej zasadnutí 11. marca tohto roku však prišiel razantný pohyb. Z dovtedy bránenej hranice 1,46 EURCHF sa razom stalo nové historické maximum a to napriek údajnej priamej intervencii SNB uplynulý týždeň. V tomto roku sa frank voči euru posilnil o 4% a to napriek tomu, že priama intervencia začiatkom februára vyhnala kurz na niekoľko minút z úrovne 1,46 EURCHF na 1,49 EURCHF.
Bojovať za slabší frank a silnejšie euro v čase, kedy dlhmi zaťažené krajiny eurozóny nemajú jasno v spôsobe oddĺženia a ani v riešení problémov Grécka, by bol asi Don Quijotovský počin. Preto sa čoraz viac šepká o tom, že SNB nebráni konkrétnu úroveň kurzu, ale skôr brzdí rýchlosť posilňovania franku. V tomto prípade stojí centrálna banka aspoň na tej „ľahšej" strane barikády. Predáva vlastnú menu, ktorej môže mať teoreticky neúrekom. Vzhľadom na svoj význam a postavenie vo svete globálnych financií by bankári v SNB mohli chápať, že intervenciami skôr testujú apetít trhu ako trvalo zmenia jeho smerovanie. Možno svojou občasnou prítomnosťou krátkodobo zmiatnu časť trhu, no z dlhodobého hľadiska sa pravdepodobne len pripíšu na zoznam centrálnych bánk, ktorých úradníci veria v efektívnosť administratívnych zásahov.
Vo svetle krízy švajčiarsky frank je a pravdepodobne aj ostane jednou z mien, na sile ktorej sa prejaví poškodená povesť eura, podobne ako pred niekoľkými rokmi bolo euro tou menou, do sily ktorej sa najvýraznejšie pretavil slabučký dolár.
Mario Blaščák člen predstavenstva OXYS Capital |