Taká je aj správa o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2008. Zaujala ma tým, že obsahuje informáciu o zvýšenom počte priznaných invalidných dôchodkov o 4965. Na prvý pohľad to nie je ohromujúce číslo, ale v kontexte trendu rokov 2002 až 2007 ide predsa o čosi výnimočné. Pozrime sa na vývoj počtu vyplácaných invalidných dôchodkov v uplynulých rokoch:
| Rok | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 |
| Počet v tis. | 293 | 292 | 286 | 181 | 183 | 195 | 200 |
Dôvod poklesu počtu vyplácaných invalidných dôchodkov v rokoch 2002 až 2006 je notoricky známy – sprísnenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, zakotvený v zákone o sociálnom poistení v miere, ktorú ústavný súd označil vo svojom náleze za neprípustnú. Náprava, ktorá bola vykonaná, samozrejme zvýšila počet poistencov, ktorým vznikol v upravenom právnom rámci nárok na invalidný dôchodok. V tom problém nie je.
V správe o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2008 sa možno dočítať, cit:
„zvýšenie počtu invalidných dôchodkov do určitej miery súviselo aj so zavedením možnosti priznať invalidný dôchodok aj po dovŕšení dôchodkového veku poistencovi, ktorý ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok“
A tu už problém je a to taký, že ak si verejnosť uvedomí túto možnosť, Sociálna poisťovňa môže mať deficity, s ktorými nik nepočítal.
O čo vlastne ide.
V roku 2007 bola prijatá novela zákona o sociálnom poistení, ktorá okrem iného, priniesla predĺženie doby poistenia potrebnej na vznik nároku na starobný dôchodok z 10 na 15 rokov. Argumenty pre takýto počin boli nachádzané v zaistení takej úrovne dôchodku, z ktorej sa poistenci neocitnú v starobe v hmotnej núdzi.
S týmto prístupom sa dá ( úspešne) polemizovať, ale to nie je cieľom môjho dnešného príspevku. V tej istej novele sa zároveň umožnilo priznať invalidné dôchodky aj po dovŕšení dôchodkového veku ak fyzickej osobe nevznikol nárok na starobný dôchodok, čo je v protismere k predchádzajúcej snahe súvisiacej s predĺžením dôchodkového veku.
Totiž v období dovršovania dôchodkového veku sa zdravotný stav človeka začína meniť a samozrejme, že k horšiemu ( môžem potvrdiť). Takmer každý, kto má dôchodkový vek, získa bez problémov status poistenca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%, čo je kritérium na priznanie invalidného dôchodku v plnej výške.
Zhrňme dnešný stav: Ak niekto nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok z dôvodu, že bol poistený menej ako 15 rokov, môže bez väčších problémov získať invalidný dôchodok na základe zdravotného stavu, adekvátnemu dôchodkovému veku. Otázka znie, či súčasný právny stav bol vopred dobre zanalyzovaný a kto vlastne môže na danom stave profitovať.Aký bol vlastne zámer ?
Lebo istá vec je, že umožňuje (aj keď nie priamo) získať dôchodkové príjmy väčšiemu počtu osôb ako v právnom stave pred novelou, napríklad aj osobám poisteným kratšie ako 10 rokov. Nárast počtu invalidných dôchodkov môže presiahnuť pokles počtu starobných dôchodkov a zdá sa, že tento trend už nastúpil, čo je na zamyslenie.
To ale nie je jediný problém. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené invalidné dôchodky priznané z 10 a 14 ročnej účasti na dôchodkovom poistení. Prvý riadok tabuľky obsahuje údaje o výške priemerného vymeriavacieho základu (vyjadreného násobkom priemernej mzdy) z ktorej bol dôchodok určený.
| mzda (Sk) | 0,5 | 0,6 | 0,75 | 1 | 1,5 | 2 |
| doba poistenia 10 rokov | 1 355 | 1 626 | 2 032 | 2 710 | 4 065 | 5 420 |
| doba poistenia 14 rokov | 1 897 | 2 276 | 2 845 | 3 794 | 5 691 | 7 588 |
Životné minimum na rok 2009 je 185,19 eur (5579 Sk), teda s výnimkou dvoch posledných prípadov budú všetci poberatelia invalidných dôchodkov, určených podľa podmienok uvedených v tabuľke, pod hranicou životného minima a sú v príjmovom pásme, zakladajúcom potenciálne nárok na dávku a príspevky v hmotnej núdzi.
Ale aj po priznaní dávok zo systému pomoci v hmotnej núdzi sa finančná situácia takýchto poistencov veľmi nezmení, napríklad u poistenca, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 1335 Sk príde k zvýšeniu jeho celkových príjmov ( dôchodok+ dávka a príspevky v hmotnej núdzi) o cca 350 Sk.
Podstatné však je, že sa časť nákladov na zabezpečenie minimálnej životnej úrovne nízkopríjmového obyvateľstva presunie zo systému pomoci v hmotnej núdzi do deficitného systému sociálneho poistenia. V zásade ale nízkopríjmové skupiny obyvateľstva z úpravy podmienok na priznanie invalidných dôchodkov takmer nič nezískajú.
Kto ale môže profitovať z tohto stavu sú poberatelia výsluhových dôchodkov z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ( zamestnanci silových rezortov), pretože predĺžením doby potrebnej na vznik nároku na starobný dôchodok by časť z nich prišla o dôchodky z 1.piliera získané za dobu poistenia po priznaní výsluhového dôchodku. Druhou skupinou osôb, ktorá potenciálne môže získať profit z navodeného stavu môžu byť občania, ktorí za socializmu dobre zarábali a od 90-tych rokoch sa neumiestnili na trhu práce.
Jediný nespochybniteľný dôsledok zákona č.555/ 2000, ktorým sa vytvoril dnešný právny stav, je zhoršenie prístupu sporiteľov k ich aktívam, akumulovaným počas produktívneho veku v druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia a to nie je žiadne víťazstvo a pre mňa mizerný dôvod na zmenu stavu pred novelou.
Ľubica Navrátilová bývalá poslankyňa NR SR |