Kľúčové pre Európu nie je, akú výšku dlhu bude mať Grécko, ale či sa podarí stabilizovať najväčšie európske banky. Z rozhovorov s ekonómami Európskej únie vyplýva, že niektoré banky jednoducho prerástli svoje štáty. A tie nemajú nejaký účinný inštrument, ako banky vytiahnuť z problémov.
Ak by sme neposlali peniaze do Grécka, potom by sme vyhoveli tým, ktorí záchranu Grécka kritizujú. Ale za týždeň by skrachovalo niekoľko veľkých nemeckých a francúzskych bánk, povedal jeden z bruselských ekonómov. A za ďalší týždeň by sa zrútila polovica nemeckého priemyslu, ktorému by došli prevádzkové aj investičné peniaze, dodal s tým, že by na to doplatili takmer všetky krajiny EÚ, pretože väčšina z nich vyváža práve do Nemecka.
Ako naštartovať rast
Naprieč Európou sa teraz hovorí, či sú škrty tou najlepšou cestou z krízy. Tento rok sa bude stále hovoriť o raste, ale mnohé krajiny sa mu vzďaľujú.
Problémom rastu v Európe je otázka, ako ho naštartovať (plán na jednom z transparentov v Európskej komisii už asi nemohol byť všeobecnejší). Škrty a úsporné opatrenia ešte zväčšia prepad ekonomík, bez rastu nie je reálne znižovať zadlženie. Bez úsporných krokov zase vyskočia výnosy z dlhopisov a teda daná krajina si bude požičiavať drahšie, čo zaťaží jej rozpočet.
Jedným z výstupov zo štvrtkovej prognózy Európskej komisie je, že sa situácia pomaly zlepšuje. Brusel to opiera o niekoľko indikátorov a ich vývoj. Indexy nálad spotrebiteľov i podnikateľov zastavili prepad. Zároveň indexy dôvery začali rásť, aj keď sú stále v záporných hodnotách podobných konci roku 2001. Sú na tom však oveľa lepšie ako v rokoch 2008 a 2009, teda v prvej vlne súčasnej krízy.
Nízky kapitál aj veľa peňazí v dlhopisoch
Kľúčový je však bankový sektor - prvým problémom bánk je, že majú málo vlastného kapitálu. Rad západoeurópskych bánk, najmä tie najväčšie, bude potrebovať k zvýšeniu kapitálovej primeranosti na minimum 9% desiatky miliárd eur.
Ďalším problémom je, že tie isté banky držia veľkú časť dlhov ohrozených krajín. Keby sa neposkytla pomoc Grécku, vo finále by na to doplatili nemecké a francúzské banky.
S tým, ako hrozil neriadený krach Grécka, najmä počas minulej jesene, takmer zamrzol aj medzibankový trh. Úroky leteli nahor, banky si boli ochotné požičiavať len na veľmi krátku dobu. To sa od nového roka zmenilo, úroky klesajú a banky si začínajú dôverovať.
Čo je však znepokojujúce, banky odmietajú požičiavať nefinančnému sektoru, teda podnikom. To je podľa ľudí z Komisie jedna z najväčších prekážok, ako naštartovať rast - firmy nemajú peniaze na investície.
Jednotlivé štáty nemajú páky na to, aby s neochotou požičiavať na investície niečo vykonali. Brusel stavia na Európsku centrálnu banku, ktorá na konci roka začala poskytovať bankám veľmi lacné peniaze (úrok okolo 1%). Vyvrcholí to budúci týždeň tým, že banky dostanú na tri roky toľko peňazí, o koľko si povedia. Pritom za ne budú môcť ručiť aj nie práve kvalitnými hypotékami a pôžičkami. Podľa odhadov si banky môžu prísť až na bilión eur.
Veľký risk
Experti odkazujú Európe, aby nečakala, že natlačenie lacných peňazí povedie k tomu, že banky začnú firmám požičiavať. Väčšinu peňazí totiž banky použijú na zlepšenie svojho stavu alebo k nákupu dlhopisov ohrozených krajín ako Taliansko a Španielsko. Ale súčasné krízy sú prepojené nádoby štátnych dlhopisov a zlého stavu bánk.
"Lacné pôžičky sú veľká stávka. Ak nevyjde, potom budú komerčné banky v ešte horšom stave ako teraz," upozorňuje Charles Liploz zo ženevského Graduate Institute.
Draghi: Európsky sociálny model je preč
Kritici poukazujú nielen na to, že banky budú mať ešte viac dlhopisov ohrozených krajín, ale aj na hrozbu vyššej inflácie a menšieho tlaku na vlády, aby robili reformy. Aj preto šéf ECB Mario Draghi v piatkovom vydaní Wall Street Journal hovorí, že aj napriek pomoci v podobe lacných peňazí sa nevyhnú reformám.
"Európsky sociálny model, ktoré sa ochraňujú pracovné miesta, to má za sebou," hovorí Draghi a naráža na fakt, že napríklad v Španielsku atakuje nezamestnanosť mladých hranicu 50%. "Doba, kedy Európania boli natoľko bohatí, že mohli platiť komukoľvek za to, že nepracuje, je tiež preč," dodal šéf inštitúcie, ktorá zrejme ako jediná môže rýchlo ovplyvniť dianie na finančných trhoch.
