O skupine BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) bolo v posledných rokoch počuť veľa. Tvrdí sa, že tieto krajiny, vyznačujúce sa početným obyvateľstvom a svižným rastom, sa čoskoro prepracujú medzi najväčšie ekonomiky sveta - Čína má byť zo všetkých najväčšia už v roku 2020. V poslednej dobe ale BRICS, ako aj mnohé ďalšie rozvíjajúce sa ekonomiky, zažívajú prudký hospodársky pokles. Že by idyla skončila?
Brazílske HDP sa vlani zvýšilo o slabé percento a tento rok zrejme nenarastie o viac než dve percentá, pričom potenciálny rast sotva prevyšuje tri percentá. To isté platí o Rusku, hoci ceny ropy sa pohybujú okolo 100 dolárov za barel. India ešte v rokoch 2010 a 2011 rástla o 11,2, respektíve 7,7 percenta, ale v roku 2012 spomalila na štyri percentá. Čínske hospodárstvo rástlo v posledných troch desaťročiach o 10 percent za rok, ale vlani spomalilo na 7,8 percenta a hrozí mu tvrdé pristátie. Južná Afrika rástla vlani len o 2,5 percenta a tento rok zrejme porastie nanajvýš dvojpercentným tempom.
Spomaľujú aj iné ekonomiky
Podobným spomalením prechádzajú mnohé ďalšie rýchlo rastúce ekonomiky, napríklad Turecko, Argentína, Poľsko, Maďarsko, Česko a viaceré krajiny v strednej a východnej Európe. Čo teda BRICS a ďalšie rozvíjajúce sa trhy sužuje? Po prvé, v rokoch 2010-2011 sa väčšina rozvíjajúcich sa ekonomík prehrievala, rast presahoval potenciál a inflácia rástla rýchlejšie, než sa počítalo. Mnohé z nich preto v roku 2011 sprísnili menovú politiku, čo malo počas roka 2012 dopady na rast, ktoré sa prelievajú aj do tohto roku.
Po druhé, prehnaná bola predstava, že by sa tieto ekonomiky mohli úplne izolovať od hospodárskej ochabnutosti vyspelých ekonomík: z recesie v eurozóne, zo stavu blízkeho recesie v Británii a Japonsku počas rokov 2011-2012 a z pomalého hospodárskeho rastu v Spojených štátoch plynula vždy pravdepodobnosť negatívneho vplyvu na výkon rozvíjajúcich sa trhov - obchod, finančné väzby a dôveru investorov. Dlhodobý pokles eurozóny napríklad silno poškodil Turecko a prakticky celú strednú a východnú Európu.
Po tretie, väčšina BRICS a niekoľko ďalších rozvíjajúcich sa trhov speje k určitej podobe štátneho kapitalizmu. To vyvoláva spomalenie reforiem zvyšujúcich produktivitu a hospodársky podiel súkromného sektora, spôsobuje rast ekonomického vplyvu štátnych podnikov (a štátnych bánk pri alokácii úverov a úspor) a stáva sa prameňom nacionalizmu vo vzťahu k prírodným zdrojom a pohnútkou k obchodnému protekcionizmu, industrializačním politikám zameraným na nahrádzanie dovozu a zavádzanie regulácie kapitálu.
Problémy aj vďaka Fedu
Po štvrté, komoditný supercyklus, ktorý pomohol Brazílii, Rusku, Južnej Afrike a mnohým ďalším rozvíjajúcim sa ekonomikám, už je asi za nami. Boom by bolo ťažké udržať vzhľadom k čínskemu spomaleniu, vyšším investíciám do energeticky úsporných technológií, slabšiemu dôrazu na kapitálovo a zdrojovo orientované modely rastu po celom svete a oneskorenému vzostupu ponuky v dôsledku vysokých cien.
Piatym faktorom sú signály americkej centrálnej banky, že by mohla politiku kvantitatívneho uvoľňovania ukončiť skôr, než sa očakáva, a náznaky, že sa blíži ústup od nulových úrokových sadzieb, čo v oboch prípadoch zapríčinilo turbulencie na finančných trhoch rozvíjajúcich sa ekonomík.
Tieto faktory vysvetľujú, prečo väčšina BRICS prudko spomalila. Niektoré faktory sú cyklické, ale iné - štátny kapitalizmus, riziko tvrdého pristátia v Číne, koniec komoditného supercyklu - sú skôr štrukturálne. Tempá rastu mnohých rozvíjajúcich sa trhov teda môžu byť v budúcom desaťročí nižšie ako v tom minulom.
Autorom je Nouriel Roubini z University of New York.
ihned.cz