Niektorí ekonómia prirovnávajú talianske hospodárstvo k šikmej veži v Pise - aj ono sa vraj len-len drží na nohách, ale napriek tomu prekvapujúco vykazuje isté príznaky stability. "Mäkkú" líru vystriedalo "tvrdé" euro, ale výrobky so značkou made in Italy na svetovom trhu už dávno nie sú tým, čím bývali. Niekdajšou národnou pýchou - automobilkou Fiat - počnúc a nábytkom či odevmi končiac. Práve tieto odvetvia totiž cítia na krku mrazivý dych lacnejšej konkurencie z Ázie a východnej Európy. Mnohé nasvedčuje tomu, že nové štrukturálne zmeny sú nevyhnutné. Otázkou zostáva, či je terajšia talianska politické scéna na ne pripravená.
Popularita koaličnej vlády premiéra Silvia Berlusconiho sústavne klesá. Pre opozíciu je tŕňom v oku najmä štýl jeho vládnutia, pozostávajúci predovšetkým z taktických manévrov a ojedinelých, z kontextu vytrhnutých rozhodnutí, učinených vo vlastný prospech. Z volebného hesla "Menej daní pre všetkých", ktorým si Berlusconi pred tromi rokmi kliesnil cestu k moci, veľa nezostalo. Minister hospodárstva a financií Domenico Siniscalco najnovšie za rozhodujúce obdobie v tomto smere označuje až rok 2006. Pod tlakom menších partnerov sa vláda na tento rok zmohla len na relatívne malé zníženie oblastných daní v kombinácii s tzv. rodinným balíčkom, čo má priniesť daňovú úľavu vo výške 3,6 mld. eur. Svedectvom svojho druhu je aj tohtoročný skromný hospodársky rast, ktorého výška sa odhaduje len na 1,2 percenta, pri deficite štátnych financií, ktorý sa blíži povolenej hranici troch percent (odhad na rok 2004 - 2,7 percenta).
Tvrdá realita tak prebíja ľahko vyslovené sľuby. Aj keď parlament v lete prijal novelu dôchodkového zákona, nová norma vstúpi do platnosti až o päť rokov. Niektorí experti pritom tvrdia, že zvýšiť hranicu pre odchod do dôchodku je nutné okamžite, ak sa má zabrániť neskoršiemu kolapsu celého systému. Podobné možno povedať o reforme pracovného trhu. Nutnosť väčšej flexibility pracovných síl uznáva každý, ale zasadiť sa o uvedenie tejto zásady do života nemá kto. Podnikatelia sa okrem toho sťažujú, že schválená byrokratická reforma pre nich nemá veľký zmysel. (hn/gaf)

Rámik: Talianska mediálna scéna - európska anomália
* Silvio Berlusconi je jediným západoeurópskym premiérom, ktorý je súčasne aj veľkopodnikateľom v oblasti masmédií. Európsky parlament nedávno toto spojenie politickej a mediálnej moci podrobil kritike a talianska opozícia hovorí dokonca o nebezpečenstve "televízneho režimu". Berlusconi argumentuje, že na čele jeho podnikov sú nezávislí správcovia a že do denného rozhodovania nezasahuje.
* Berlusconiho tri televízne stanice - Canale 5, Italia 1 a Rete 4 - sú združené do holdingu Mediaset, ktorého akcie sú kótované na burze. Uvedené tri programy dosahujú aktuálnu sledovanosť 45 percent, čo znamená, že tesne predbiehajú štátnu spoločnosť RAI. Jej prvý a druhý program možno označiť za provládny, kým tretí program sa prikláňa skôr k opozícii.
* Vďaka novému tlačovému zákonu Berlusconi bude môcť vlastné impérium ďalej rozširovať. Až do roku 2009 môže vydávať napríklad aj denníky. Taliansky prezident Azeglio Ciampi o zákone vlani povedal, že nezaručuje pluralitu oznamovacích prostriedkov.