V kaviarni ste si dali latte a zákusok. Za účet zaplatíte 12 útržkov toaletného papiera. Keďže ste veľkorysý, ako sprepitné pridáte ďalšie dva. Hoci predstava je to lákavá, neprešlo by vám to. No mohlo by, keby hodnota útržkov zodpovedala spotrebovaným pochutinám. Alebo, keby aspoň čašník veril, že zodpovedá a toaleťák by akceptoval.
Dajme teraz bokom, že socialistickému režimu sa za štyridsať rokov takmer podarilo urobiť z toaletného papiera vzácnosť. Vysvetlime si radšej, čo odlišuje platidlo od obyčajného kúska papiera.
Kimov won a Trumpov dolár
V prvom rade je to už spomínaná vzácnosť. Ak by si každý mohol každý vyrobiť dostatok peňazí, nemusel by pre ne robiť niečo iné – vyrábať, predávať alebo inak pracovať. V ére súčasných papierových peňazí platí, že vzácnosť – alebo hodnota je nepriama a súvisí so silou štátu či centrálnej banky. Papierové peniaze sa navyše každoročne znehodnocujú infláciou.
Aj preto je dôležitý druhý atribút - dôvera. Severokórejský won si pravdepodobne doma len tak nedokážeme vytlačiť. Ak by aj bol chránený proti falšovaniu lepšie ako americký dolár, platby v ňom zrejme odmietneme. Doláru nepochybne dôverujeme viac.
Ani to však nestačí. Dostávame sa k tretiemu faktoru – akceptácii. Spomínaný dolár sa síce teší veľkej dôvere, ale v každom slovenskom obchode ním nezaplatíte. Naopak, domácej mene pomáha k akceptácii aj zákon.
Vzácne ako zlato
Presuňme sa teraz od klasických peňazí ku kryptomene. Transakcie eviduje technológia blockchain, dolovanie je energeticky náročné a ohraničené na 21 miliónov bitcoinov, posledné by mali byť získané v roku 2040.
Najznámejšia kryptomena by tak mala zostať vzácna. Trebárs ako zlato. Ibaže...
Tu je dôležité pripomenúť príbeh z objavenia Ameriky. Španielski kolonizátori začali vo veľkom dovážať zlato Inkov. Keďže cenného kovu bolo veľa, miestnym sa zaň až tak veľmi namáhať nechcelo a za svoje výrobky pýtali čoraz viac - ceny rástli.
Do dejín vošla španielska cenová revolúcia – alebo tiež inflácia zlata. Dnes to znie absurdne najmä preto, že vzácne kovy sú prezentované ako ochrana pred infláciou.
Neistá istota
Španielsky príbeh dobre ilustruje, že pripravený treba byť na všetko. Fakt, že bitcoiny prestanú v istej chvíli pribúdať, neznamená, že investori sa húfne nepresunú k inej z existujúcich alebo nových virtuálnych mien. A to napríklad z obavy, že bitcoin už nemá investičný potenciál.
Vyberú zisky a presunú sa inam. Hromadné výpredaje však majú tendenciu cenu tlačiť dole a bežnou súčasťou správania sa na trhoch je stádovitosť.
Nemecko v roku 2013 rozhodlo, že bitcoin sú súkromné peniaze. Nepovedalo však, že ich musí každý akceptovať a to je veľký rozdiel. Navyše Frankfurt sa negatívne vyjadril k získavaniu kapitálu cez neregulované ICO.
Áno, pribúdajú rôzne e-shopy, ktoré si takýmto spôsobom nechajú platiť. No stále platí, že niet inštitúcie, ktorú by ste mohli prinútiť prijať kryptomenu, pokiaľ to dobrovoľne nechce.
Ale späť k najdôležitejšej otázke z úvodu. Rozdiel medzi bitcoinom a toaletným papierom, samozrejme, existuje. Virtuálna mena je nepochybne vzácnejšia. No je ťažké povedať, či jej vnútorná hodnota je tisíc alebo až osemtisíc eur.
Poučenie od Buffetta
Hodnota bitcoinu totiž nezávisí ani tak od bezpečnej technológie blockchain, ani od limitovaného spôsobu dolovania, ale na najmä od ľudí, ktorí síce systému nerozumejú, no dôverujú mu. Za vysokým kurzom kryptomeny je v prvom rade veľký záujem. Už to nie je len špecifické platidlo, ale riziková investícia. Medzi používateľmi nenájdeme iba IT odborníkov, ale masu, ktorá vidí príležitosť zarobiť.
Vyše osemtisíc alebo dokonca viac dolárov bude stáť bitcoin dovtedy, kým držitelia budú veriť, že toľko naozaj stojí. Ak stratia dôveru a pokúsia sa čo najrýchlejšie dostať aspoň k časti svojich peňazí, spustí sa nebezpečná výpredajová špirála.
Najznámejší investor Warren Buffett často opakuje, že neinvestuje do oblastí, ktorým nerozumie. No každý má právo robiť to presne naopak. Vo vlastnom záujme by však nemal kryptomenu považovať bezpečnú investíciu na dôchodok, ale skôr ako špekuláciu, ktorá môže rozprávkovo zarobiť, alebo odtiecť spolu s použitým toaletným papierom.