Len necelá tretina zahraničných investorov sa vlani usadila v novovybudovaných priemyselných parkoch na zelenej lúke. Väčšina si vybrala pôvodné priemyselné objekty - hnedé zóny. Svedčí o tom skutočnosť, že zo 48 investičných projektov za takmer 700 miliónov eur, ktoré do konca minulého roka prešli cez Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), len 17 skončilo v nových objektoch.
Nemali na výber
"Je ťažké odpovedať na otázku, či je výhodnejší zelený - alebo hnedý park," vysvetľuje prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský. Najmä preto, že prístup investora je vyslovene individuálny. Napríklad veľké logistické centrum bez mimoriadnych nárokov na technológiu možno spokojne umiestniť v starej fabrike. Novej, zložitej technologickej výrobe viac vyhovuje zelená lúka.
"Kto chcel vlani prísť na Slovensko, nemal na výber. Jednoducho skončil v hnedej zóne a nemohol si vybudovať prevádzku celkom podľa svojich predstáv - musel sa prispôsobovať, čo ho v konečnom dôsledku vyšlo drahšie," uvádza hovorca SARIO Michal Novota. Najväčšia investícia za 214 miliónov eur prišla vlani z Rakúska, týkala sa drevospracujúceho priemyslu a skončila vo Zvolene v hnedej zóne.
Zlé skúsenosti
"S rozšírením, ani novým stavebným riešením starých výrobných hál zahraniční investori problémy nemajú," hovorí primátor Malaciek Jozef Ondrejka. Obávajú sa však rôznych čiernych skládok a iných ekologických rizík, ktoré vznikali pred rokom 1989. Prakticky vo všetkých postkomunistických krajinách majú s odstraňovaním ekologickej záťaže veľmi zlé skúsenosti. V súčasnosti už agentúra ponúka aj databázu nehnuteľností - nielen vysporiadané pozemky, ale aj výrobné haly a opustené budovy. Ak sa investor rozhodne hľadať pozemky sám, hrozí, že narazí na nedoriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom či budovám.
Kto má čas, počká si na zelenú lúku. "Celkovo pripravujeme štyri lokality s rozlohou 56 hektárov. Voľné haly po starom Calexe už nie sú, všetko je obsadené," konštatuje koordinátorka priemyselného parku v Zlatých Moravciach Helena Rýchla. Podľa nej je v prepočte na 13 až 14 hektárov okolo 130 vlastníkov pôdy, s ktorými teraz mesto rokuje.
- Najviac projektov smerovalo do strojárstva, gumárenstva a výroby plastov
- Až 12 projektov skončilo v Nitrianskom kraji
- Vlani prevládali investície z Nemecka
- Minuloročné investície predstavujú vyše 7 200 nových pracovných miest