Rast cien bude ešte najbližšie mesiace zrejme rásť, harmonizovaná mesačná inflácia by mala vyvrcholiť začiatkom budúceho roka a mala by byť na úrovni okolo piatich percent. Povedali to predstavitelia Národnej banky Slovenska (NBS) počas utorkového stretnutia s novinármi.
Poznamenali, že rast cien je len dočasný, pretože aj dôvody sú dočasné. Inflácia by v roku 2023 už mohla byť na úrovni okolo dvoch percent. Inflácia by nemala mať dlhodobý charakter, isté riziká tu však sú.
NBS očakáva ďalší rast cien v zásade vo všetkých kategóriách, najviac však pri energiách a potravinách.
Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth povedal, že ceny tento rok rastú omnoho rýchlejšie, než banka očakávala.
"Nie je to izolovaný jav, je to všade v Európe a aj mimo eurozóny," poznamenal ekonóm. Spresnil, že začiatkom budúceho roka majú infláciu potlačiť najmä vyššie ceny energií.
Ďalšími dôvodmi na zvyšovanie cien sú napríklad nerovnaké zotavovanie rôznych ekonomík sveta po kríze, alebo fakt, že niektoré krajiny bojujú s pandémiou nového koronavírusu ešte stále a dochádza v nich k zatváraniu.
Za doterajší rast inflácie mohli i ceny energií, keďže rástla spotreba, keď nastalo oživenie ekonomík a výroby. Naopak, dlhodobejší a aktuálne ešte ťažko predvídateľný bude vplyv prechodu na zelenú ekonomiku na infláciu.
Horváth však pripustil, že existujú riziká, že inflácia bude vyššia aj v ďalších rokoch. Veľa podľa neho závisí najmä od vývoja vo svete.
Ako vysvetlil viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, pokiaľ je inflácia dlhšie obdobie príliš vysoká, môže to zabiť ekonomické oživenie. Vysvetlil, že ide v podstate o prirodzený vývoj, každý záver krízy najskôr sprevádza vyššia inflácia a jej následné zníženie.
Netreba to podľa neho brať tragicky, súvisí to totiž s tým, že v krajine dochádza k ekonomickému oživeniu, pričom ponúk je ešte málo, čo sa pochopiteľne odráža na cene. Poznamenal, že pre ekonomiku nie je zdravá ani príliš nízka inflácia, pretože to signalizuje, že v ekonomike nie je dostatočný dopyt.