Rusko nemá v tempe zhromažďovania zlata v devízových rezervách na svete konkurenciu. Jeho zlatý poklad sa v tomto roku rozmnožil o 91 ton, celkovo má ruská štátna banka k dispozícii 1 706 ton žltého kovu.
Vyplýva to z pravidelnej mesačnej správy o devízových rezervách v zlate jednotlivých štátov, ktorú vydáva marketingová organizácia najvýznamnejších ťažiarov zlata World Gold Council.
Rusi objem držaného zlata dlhodobo navyšujú, pre porovnanie, v prvom štvrťroku 2000 mali k dispozícii 422,6 ton drahého kovu.
Pozrite si, ako sa vyvíjala hodnota ruského zlatého pokladu (údaje sú za prvý kvartál každého roku):
Prečo Rusi zhromažďujú zlato takým tempom? Aké sú hlavné dôvody navyšovania ich zlatého pokladu?
Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.
Slavomír Fogaš, portál investicnezlato.sk: "Rusko nakupuje zlato do rezerv hlavne z dôvodu ochrany krajiny pred politickými a ekonomickými rizikami, ktoré vznikli po zavedení sankcií voči Rusku. Rusko má kvôli sankciám obmedzený prístup k hlavným svetovým menám a preto sa snaží znížiť závislosť hlavne na americkom dolári. V jednoduchosti by sme mohli povedať, že čím viac zlata v rezervách, tým sa nezávislosť krajiny zvyšuje.
A hlavne, zlato je medzinárodne akceptovaná mena. Preto v prípade núdze môže Rusko využiť zlato ako platidlo na vyrovnanie obchodov s iným krajinami."
Ronald Ižip, analytik TRIM Broker: "Rusko patrí medzi krajiny, ktoré sú skeptické k dlhodobej udržateľnosti súčasného menového systému založenom na americkom dolári. Preto, narozdiel od rozvinutých krajín, ktoré v súčasnom menovom nastavení problém nevidia, Rusko pracuje na diverzifikácii svojich rezerv. Kým v roku 2007 malo v zlate iba dva percentá svojich rezerv, teraz ich má 17 percent.
Trend je jednoznačne rastúci. Navyše je momentálne zlato lacné a tak ho centrálna banka skupuje za rozumnú cenu. Posledné sankcie USA voči Rusku naznačujú, že krajina bude v tejto snahe pokračovať. Aj keď pre Rusko je momentálne dôležitejšie, aby zvyšovalo úroveň svojich devízových rezerv, ktoré sú momentálne o 30 percent nižšie od svojich maxím."
Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka: "Sledovanie navyšovania zásob zlata Ruskou centrálnou bankou (a aj Čínskou centrálnou bankou), je mokrý sen mnohých nadšencov zlata. Má to byť potvrdenie toho, že sa chystá veľká revolúcia v monetárnom svete. Existujú k tomu i konšpiračné teórie. Nedomyslené.
Nahradenie amerického dolára štátnou menou krytou zlatom v podobe rubľa, či čínskeho renminbi, totižto veľký zmysel nedáva. Žiaden politik netúži mať menu krytú zlatom. Navyšovanie oficiálnych rezerv centrálnych bánk je dnes potvrdením skôr iných vecí. Po prvé toho, že zlato do monetárneho sveta patrí. Zlato sú kvalitné peniaze. Nie je to investícia. A ani nejaká významná priemyselná komodita.
Po druhé, vnímam tieto aktivity skôr v zmysle politickej hry. Ak by prišlo k nejakej monetárnej kríze, krajiny so zlatými rezervami budú pozvané do hry o nejaké nové usporiadanie monetárneho systému. Tie bez zlata sa budú musieť prispôsobiť. Avšak, že by sa potom jednalo o nejaké lepšie monetárne usporiadanie, v podobe napr. free bankingu, založeného na nižších reguláciách a menšieho vplyvu štátu na monetárny systém? Tak taký optimista nie som. Skôr by šlo o nejakú formu nastolenia opätovnej dôvery. Tá sa v nejakom ďalšom časovom horizonte opäť politicky zneužije."
Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: Rusko má s ostatnými spomenutými krajinami jedného spoločného menovateľa, a to sú komodity. Ceny komodít (pri Rusku najmä ropy) sa v posledných rokoch držia nízko a to vytvára tlak na hospodársky rast ako aj rozpočty týchto krajín. To sa následne premieta do výmenných kurzov, ktoré klesajú a spôsobujú nárast cenovej hladiny a slabšiu kúpyschopnosť spotrebiteľov.
Práve akumulácia devízových rezerv zabezpečí menovú stability v prípade ďalších externých šokov, ktoré môžu prísť vzhľadom na to, že ropný trh má stále ďaleko od rovnováhy. Práve pri takých šokoch, ako boli v minulosti prepady cien ropy o 60 percent, sa prepadol ruský rubeľ na takmer 80 a neskôr dokonca na 86 - rekordných - rubľov za dolár, čo v krajine spôsobilo silný rast cenovej hladiny.
Podobným scenárom sa chcú menové autority vyhnúť a preto sa snažia dobre pripraviť na šoky, ktoré pravdepodobne ešte prídu. Rusko takisto takmer vyčerpalo jeden zo svojich rezervných fondov, čo môže vyvolávať dodatočnú nervozitu u investorov, a preto centrálna banka nenecháva nič na náhodu a chce byť naplno pripravená na možné negatívne scenáre."
Richard Koza, investičný poradca: "Myslím si, že akumulácia zlata je prirodzeným prvkom v aktivitách centrálnych bánk v posledných rokoch. Rusko nie je výnimkou. Rusko navyše využíva tú výhodu, že do rezerv dáva zlato, ktoré si samo vyťaží. Teda nemusí nič na trhu kupovať.
Všeobecne sa jedná o jednu zo stratégií, ako môžu centrálne banky diverzifikovať svoje aktíva. Nielen meny, ale aj zlato. Zlato stále patrí medzi alternatívu k papierovým menám."
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Pokiaľ nie sú známe detailnejšie informácie, môžeme len tipovať príčinu. Faktom je, že vo všeobecnosti centrálne banky dlhodobo nakupujú zlato do svojich rezerv. Je teda možné, že Rusko sa snažilo využiť nižšie ceny zlata v prvom polroku, keď sa cenný kov obchodoval okolo úrovne 1 220 dolárov.
Zlato mohli Rusi držať napríklad aj ako hedge voči neistote na trhu, keď sa počas jari objavovali informácie o možnom ruskom vplyve na americké voľby a črtal sa možný vojensko-politický konflikt medzi USA a Kóreou, ktorý cenám zlata nahrával. Nákup zlata pravdepodobne nesúvisí s menou: ruský rubeľ sa voči doláru držal na stabilných hodnotách okolo 58 rubľov za dolár, takže ho centrálna banka nemusela brániť.
V každom prípade je možné, že ruská centrálna banka postupne začne v ďalších rokoch nakupovať aj iné aktíva na diverzifikáciu svojej súvahy a prípadné dosahovanie ziskov. V súčasnosti nakupujú priamo na trhu akcie a ETF napríklad Švajčiarska centrálna banka alebo centrálna banka Japonska, dlhopisy zase nakupuje Bank of England aj ECB"
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Z nášho pohľadu je hromadenie zlata ruskou centrálnou bankou primárne dôsledkom toho, že krajina upustila od fixácie svojej meny na dolár. Keďže rubeľ voľne pláva, tak ruská centrálna banka nepotrebuje taký objem dolárov v devízových rezervách pre prípadné intervencie na finančných trhoch ako v minulosti, a tak svoje devízové rezervy viac diverzifikuje.
Aj do zlata. Ťažko povedať, aký je cieľový podiel zlata na ruských devízových rezervách, každopádne aktuálnych 17 percent je podstatne menej ako má napr. ECB (27 percent ), čiže z tohoto pohľadu je pravdepodobné, že diverzifikácia ruských devízových rezerv smerom do zlata bude pokračovať."