Čína sa po desaťročia snaží rozvíjať svoju "soft power", teda schopnosť ovplyvňovať bez použitia silových prostriedkov. Ročne vynaloží desať miliárd dolárov na podporu jazykových škôl a výstavbu univerzít v zahraničí, tlačí svoj zábavný priemysel na zahraničné trhy a snaží sa prilákať západných turistov. V poslednom bode však zlyháva, napísal pre server Bloomberg profesor ekonómie z pekinskej univerzity Christopher Balding.
Čínske štátne médiá hovoria o pláne "urobiť z turizmu hnaciu silu ekonomickej premeny a modernizácie". Počet prichádzajúcich však vlani vzrástol len o 3,8 percenta a zhruba 80 percent turistov do Číny prišlo z Hongkongu, Macaa a Taiwanu. Spôsobené je to okrem iného tým, že aj cez všetky svoje globálne ašpirácie nevíta Čína cudzincov zrovna s otvorenou náručou.
Zlá vízová politika
Príkladom, ktorý hovorí za všetko, je čínska vízová politika. Iba 13 krajín má s Čínou bezvízový styk (v prípade USA je to 38), občania tých ostatných si musia víza vybaviť s predstihom. Na čínskych úradoch v USA sú preto davy porovnateľné s oslavami čínskeho nového roka. Vízum stojí 140 dolárov, ale ak naň človek nechce čakať dlhé hodiny vo fronte, musí si priplatiť 100 dolárov a viac za dodatočné služby.
Takéto obmedzenia budujú významné ekonomické prekážky. Jedna štúdia ukázala, že potreba víza znižuje danej krajine počet návštevníkov o 70 percent. V roku 2015 navštívili pevninskú Čínu len dva milióny Američanov, zatiaľ čo Hongkong, ktorý sa na hrubom domácom produkte (HDP) Číny podieľa menej ako tromi percentami a žije tam menej ako jedno percento všetkých obyvateľov, navštívilo 1,8 milióna Američanov.
Čína často tento problém sama prehlbuje, keď turistický ruch využíva na realizáciu svojich politických cieľov, napríklad v sporoch s Taiwanom a Južnou Kóreou. Keď Čína na jar obmedzila dopravu do Južnej Kórey v rámci roztržky okolo juhokórejského protiraketového systému, Juhokórejčania jej to oplatili a Číne sa vyhýbali. V máji sa počet návštev prepadol medziročne o 42 percent, zatiaľ čo Japonsko zaznamenalo narásť o 85 percent.
Vplyv na makroekonomickú stabilitu
Podľa nedávno publikovanej správy americkej centrálnej banky (Fed) mohlo Čínu v dôsledku zahraničných ciest Číňanov opustiť až 190 miliárd dolárov, zatiaľ čo Čína v rámci predaja meny prichádzajúcom turistom ročne získa asi 35 miliárd dolárov. Podľa oficiálnych čísiel o vývoji platobnej bilancie potom Čína za minulý rok mala v turizme deficit 217 miliárd dolárov, čo sa rovná 44 percentám celého čínskeho prebytku v obchode s tovarom. Malý počet turistov teda krajine, ktorá úzkostlivo bráni odlivu kapitálu, zasadzuje veľmi bolestivú ranu.
Vyššie menované faktory sú však iba jedným prejavom všeobecnejšej zdržanlivosti voči cudzincom. Na mnohých miestach Číny totiž o imigrantoch prakticky nikto nepočul. Ešte v roku 2013 (aktuálnejšie dáta nie sú k dispozícii) žilo v celej Číne menej ako milión cudzincov. Viac ich majú v Spojených štátoch aj niektoré jednotlivé mestá. Aj Japonsko, ktoré nie je práve križovatkou prisťahovalectva, má dvojnásobok. Množstvo vedeckých prác pritom ukazuje, že imigranti zvyčajne oživujú hospodársky rast, podnikanie a inovácie. V Číne ich však prakticky nenájdete.
Vyriešiť tieto problémy bude politicky náročné, ale krokom, ktorý sa ponúka, je zjednodušenie vízového aparátu. Iné ázijské štáty, najmä India a Vietnam, v poslednej dobe vyvíjajú veľkú snahu, aby zjednodušili a zlacneli postupy pri udeľovaní víz. Ak chce Čína viac zahraničných turistov a ich tvrdé meny, malo by pre nich byť jednoduchšie sa tam dostať.