Úspešný vývoj strategických rakiet umožnil Severokórejčanom nákup mohutných raketových motorov na čiernom trhu, ktoré môžu pochádzať z ukrajinskej továrne s historickými väzbami na ruský raketový program.
Napísal to dnes americký denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na informácie zbrojných analytikov a amerických tajných služieb. Kyjev tvrdenia amerického denníka dôrazne odmietol.
Silné motory
Nové zistenia môžu podľa newyorského denníka vysvetliť, ako sa mohlo podariť KĽDR tak rýchlo vyrobiť raketu po sérii neúspechov, z ktorých niektoré mohla spôsobiť americká sabotáž severokórejského výrobného reťazca alebo kybernetický útok. Podľa Medzinárodného ústavu pre strategické štúdie (IISS) Pchjongjang v posledných dvoch rokoch po neúspechoch zmenil podobu rakiet aj dodávateľa komponentov.
Prezident Donald Trump za zdroj hospodárskej a technickej podpory KĽDR označuje len Čínu, pripomína denník. O Ukrajine alebo Rusku sa nezmienil. Analytici, ktorí študovali fotografie vodcu Kim Čong-una pri inšpekcii raketových motorov, dospeli k záveru, že sú odvodené od modelov RD-250, ktoré poháňali sovietske rakety. Motory sú tak silné, že jedna raketa dokáže medzi kontinentmi prepraviť desať jadrových hlavíc.
Problémy od roku 2014
Americkí experti sa podľa The New York Times zameriavajú na závod v ukrajinskom meste Dnipro (predtým Dnepropetrovsk), ktoré leží neďaleko frontu, ktorý oddeľuje postavenie ukrajinských jednotiek a proruských separatistov.
Za studenej vojny táto továreň vyrábala tie najsmrtonosnejšie sovietske rakety, vrátane mohutného modelu SS-18. Aj po rozpade ZSSR továreň zostala dôležitým dodávateľom ruskej armády.
Po zvrhnutí proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014 ale Moskva zrušila zákazky na modernizáciu svojich rakiet a továreň je v problémoch. Zápasí s nevyrovnanými dlhmi a nízkou pracovnou morálkou. Experti veria, že práve odtiaľ pochádzajú motory RD-250, ktoré v júli poháňali prvé dve medzikontinentálne strategické rakety KĽDR.
Ako sa tam dostali?
"Motory pravdepodobne prišli z Ukrajiny, zrejme ilegálne. Otázka je, koľko ich (Severokórejčania) majú a či im Ukrajina teraz pomáha," povedal americkému denníku analytik IISS Michael Elleman.
Podľa ruských zdrojov ide o závod Južmaš, založený v Sovietskom zväze v roku 1944. Továreň na svojom webe uvádza, že sa nikdy nepodieľala, nezúčastňuje ani nebude podieľať na prenose akejkoľvek nebezpečnej technológie mimo ukrajinské územie. Americkí experti ale podľa The New York Times tomuto uisteniu neveria.
Tvrdenie amerického denníka dnes odmietol aj šéf ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksandr Turčynov. Ukrajina podľa neho nikdy do KĽDR nedodávala zbrane ani zbrojné technológie. Informácia západných médií je klamlivá, vyprovokovaná bola najskôr ruskými tajnými službami, povedal Turčynov agentúre Interfax-Ukrajina. Moskva tak podľa neho chce zakryť vlastný podiel na severokórejských jadrových a raketových programoch.
USA nemajú žiadne dôkazy, že by terajšia ukrajinská vláda Petra Porošenko vedela, čo sa v továrni deje, a mala nad tým kontrolu. Ako sa motory dostali do KĽDR, zostáva záhadou, konštatoval americký denník.