Čínske textilné firmy kvôli lacnejšej pracovnej sile stále častejšie využívajú továrne v Severnej Kórei. Odevy, ktoré sa tam vyrobia, potom nesú visačku "vyrobené v Číne" a vyvážajú sa do celého sveta. Agentúre Reuters to povedali obchodníci a podnikatelia z čínskeho prihraničného mesta Tan-tung. Práve týmto miestom prechádza väčšina severokórejského obchodu.
Využitie KĽDR pri výrobe lacných odevov ukazuje, že ak sa podarí vďaka sprísneniu sankcií OSN uzavrieť nejaké dvere, ďalšie sa môžu otvoriť. Sankcie OSN zavedené kvôli raketovému a jadrovému programu KĽDR nezahŕňajú zákaz vývozu textilu.
Záujem je
"Berieme objednávky z celého sveta," hovorí jeden z kórejsko-čínskych podnikateľov, ktorý si podobne ako ďalší kvôli citlivosti problému neželal byť menovaný. V meste podľa neho pôsobia desiatky odevných agentov, ktorí fungujú ako sprostredkovatelia medzi čínskymi dodávateľmi odevov a kupcami z USA, Európy, Japonska, Kanady a Ruska. Niekedy koneční kupci ani nevedia, že ich odevy sa vyrábajú v KĽDR.
Textil bol vlani druhou najväčšou vývoznou položkou KĽDR po uhlí a ďalších nerastoch. Podľa údajov kórejskej agentúry pre podporu obchodu a investícií (Kotri) dosiahol vývoz textilu 752 miliónov dolárov (637 miliónov eur). Celkový vývoz z KĽDR sa potom zvýšil o 4,6 percenta na 2,82 miliardy dolárov (2,4 miliardy eur). Posledné sankcie OSN, odsúhlasené tento mesiac, úplne zakázali vývoz uhlia.
Do celého sveta
Vývoz z Číny do KĽDR vzrástol v prvom polroku o takmer 30 percent na 1,67 miliardy dolárov (1,4 miliardy eur). Spôsobil to hlavne vývoz textilných materiálov a ďalšieho tovaru vhodného na spracovanie, ktoré nie je zahrnuté do embarga OSN, povedal hovorca čínskeho colného úradu Chuang Sung-pching. Čínski dodávatelia posielajú látky a ďalšie suroviny potrebné na výrobu odevov do tovární v KĽDR, kde sa vyrába oblečenie, ktoré sa potom vyvezie do Číny.
Austrálsky výrobca športového oblečenia Rip Curl sa vlani verejne ospravedlnil, keď sa ukázalo, že niektoré jeho lyžiarske vybavenie označené ako čínske bolo vyrobené v jednom zo závodov v KĽDR. Rip Curl obvinil svojho dodávateľa, že si nechal vyrobiť časť tovaru u neautorizovaného subdodávateľa. Obchodníci a agenti v Tan-tungu tvrdia, že je to široko rozšírená prax.
Podľa jedného z čínskych obchodníkov, ktorý žil v Pchjongjangu, môžu výrobcovia ušetriť až 75 percent, ak nechajú odevy vyrobiť v KĽDR. Niektoré z tovární sú hneď za čínskymi hranicami. Dokončené oblečenie sa často dodáva z KĽDR priamo do čínskych prístavov, odkiaľ sa posiela do sveta.
Propaganda funguje aj za hranicaim
KĽDR má zhruba 15 veľkých vývozných odevných podnikov, každý z nich prevádzkuje po celej krajine niekoľko tovární, a desiatky stredne veľkých firiem, uvádza holandská konzultačná spoločnosť GPI Consultancy.
Severokórejskí zamestnanci môžu podľa citovaného kórejsko-čínskeho podnikateľa vyrobiť denne o 30 percent viac odevov ako tí čínski. Nepracujú ako Číňania pre peniaze, majú iný prístup. Veria, že pracujú pre svoju krajinu, pre svojho vodcu. A sú tiež platení výrazne menej ako v iných ázijských krajinách.
V priemyselnej zóne Kesong, ktorá leží na hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou, ale teraz je zavretá, predstavoval plat zamestnancov v priemere okolo 160 dolárov (136 eur) mesačne, minimum bolo 75 dolárov (64 eur) mesačne.
Priemerný plat v čínskej továrni je 450 až 750 dolárov (381 až 636 eur) mesačne. Mzdy v Kesongu boli však oveľa vyššie ako vo zvyšku KĽDR, pretože zóna fungovala v spolupráci s oboma krajinami a mzdy vyjednával Soul.
Iný pracovný režim
Čínske textilky okrem toho, že využívajú závody v KĽDR tiež zamestnávajú tisíce lacnejších severokórejských pracovníkov v Číne. KĽDR je závislá na zahraničných zamestnancoch, ktorí musia odvádzať veľkú časť svojich miezd štátu. Ten z toho podľa OSN financuje svoj ambiciózny jadrový a raketový program. Nové sankcie OSN preto zakazujú krajinám zvyšovať súčasný počet zamestnancov z KĽDR, ktorí pracujú v ich krajine.
Čína nezverejňuje oficiálne údaje o počte Severokórejčanov pracujúcich v továrňach a reštauráciách v Číne. Podľa analytikov však ich počet v porovnaní s vrcholom pred dvoma až tromi rokmi klesol. Podľa niektorých opýtaných obchodníkov je to otravné. Je potrebné, aby boli oddelení od vonkajšieho sveta a musia mať učebňu, kde denne absolvujú kurzy. Privedú si vlastného lekára, zdravotnú sestru, kuchára a učiteľov, ktorí ich denne učia severokórejskú ideológiu.
Reportéri agentúry Reuters navštívili jednu čínsku továreň, ktorá má 40 zamestnancov z KĽDR. Ich mesačná mzda činí asi 2000 jüanov (256 eur), čo je zhruba polovica priemeru čínskeho zamestnanca. Môžu si nechať asi tretinu mzdy, zvyšok sa posiela vládnemu sprostredkovateľovi. Zvyčajná zmena v závode je od 07:30 do 22:00.