Téma postupnej eliminácie motorov spaľujúcich tradičné palivá z trhu sa dostala do popredia kvôli škandálu, ktorý odštartovala nemecká automobilka Volkswagen, keď sa v USA priznala k podvádzaniu pri testoch emisií naftových motorov. Ďalším krokom bola požiadavka miest v Nemecku, a nielen tam, nepúšťať do centra vozidlá s naftovým motorom.
Politické idey ale prinášajú prekážky do reálneho sveta. Po prvé je potrebné vybudovať zásadne viac nabíjacích staníc, čo si vyžiada nemalé náklady. Keď k tomu pripočítame milióny pracovných miest spojených s výrobou spaľovacích motorov, je v množstve ohľadov nesmierne ťažké urobiť politické rozhodnutie.
Vplyv na státisíce pracovných miest
"Domnievam sa, že väčšina ľudí, najmä v mestách, chce zmenu," hovorí podľa agentúry AP člen nemeckých Zelených Dieter Janacek, ktorého strana požaduje ukončiť predaj benzínových a naftových áut do roku 2030. Množstvo ľudí podľa neho pozerá na spaľovacie motory skepticky práve preto, že s emisiami musia žiť. Viac ako polovica obyvateľov širšieho centra Mníchova, kde Janacek žije, ani nemá vlastné auto.
Zatiaľ však neexituje dostatok verejných nabíjacích staníc, takže dlhší výlet elektromobilom je prakticky nemožný. Podľa odborníkov sa elektrina v poháňaní automobilov vyrovná benzínu a nafte čo do nákladov a pohodlia niekedy okolo roku 2020. To už by mala existovať vhodnejšia infraštruktúra a batérie by mali mať väčšiu výdrž.
A potom je tu vplyv na výrobcov benzínových a naftových motorov. Pokiaľ nebudú smieť ísť do predaja od roku 2030, zákaz bude mať v Nemecku priamy aj nepriamy vplyv na viac ako 600 000 pracovných miest, čo predstavuje desať percent práceschopného obyvateľstva. Vyplýva to zo štúdie Združenia automobilového priemyslu. Možno práve preto sú vládne termíny ukončenia predaja tradičných motorov tak vágne, podotýka AP.
Dnešní politici nemajú odpovede
Priebojné je v tomto smere Nórsko, ale aj tam je termín 2025 definovaný ako cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, nie ako pevný dátum zákazu. Nórsko chce v tej dobe zakázať predaj benzínových a naftových vozidiel, hybridných áut sa týkať nemá. Francúzsko a Británia koketujú s rokom 2040. To je ale za tak dlho, že pri moci bude iná politická garnitúra, navyše vývoj technológií je dnes ťažké predpovedať.
"Je ľahké niečo povedať, zvlášť keď v roku 2040 už dnešní politici nebudú rozhodovať. Realita je ale iná," vyhlásil Brett Smith z Michiganského Strediska pre výskum v automobilovom priemysle.
Čo sa stane s hodnotou áut so spaľovacím motorom, ktoré budú ich majitelia musieť predať? Čo sa stane s čerpacími stanicami a ich vlastníkmi? "To všetko sú kľúčové otázky, na ktoré politici pri vyslovení termínov v skutočnosti ani nechcú myslieť," hovorí Smith.
Miliardy na výskum
Rovnako ako termíny sú dôležité aj stimuly, ktoré vlády ponúkajú automobilovému sektoru a spotrebiteľom. V Nórsku nie je elektrina zaťažená 25-percentnou daňou z pridanej hodnoty ani inými poplatkami. Treba podotknúť, že valná časť produkcie elektriny v Nórsku pochádza z vodných elektrární, nie zo spaľovania fosílnych palív. To znamená, že vyšší dopyt automobilistov po elektrine neznamená viac emisií.
Výrobcovia automobilov v súčasnosti investujú ako do modernizácie tradičných motorov, tak do nových technológií. Napríklad nemecký Daimler vynaložil tri miliardy eur na vývoj nového nízkoemisného dieselového motora, ktorý je už v niektorých sedanoch triedy E. Súčasne dáva desať miliárd eur do vývoja vozidiel s elektrickým motorom a do technológie autonómneho riadenia.
Definované termíny sú "skôr pokyny, a až keď sa termín priblíži, zistíme, čo robiť. Nie je to nerozumný prístup," usudzuje Smith. A ako v tejto súvislosti uviedol riaditeľ Strediska pre výskum automobilového priemyslu pri univerzite v Duisburgu Ferdinand Dudenhöfferom, stanovenie termínov je pre podniky prínosné. Jasný dátum znamená, že si pre budúcnosť môžu vytvoriť jasný plán.