Rastislav ChovanecPeter Mayer
StoryEditor

Menší sa dostanú k pomoci ľahšie

07.09.2017, 22:00
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec o podpore podnikov v rozhovore pre HN.

Pri vyšších dotáciách ako 200-tisíc musel pomoc firmám schvaľovať Protimonopolný úrad, alebo aj Brusel, ale vďaka novej schéme de minimis môže byť poskytnutá aj bez schvaľovania kontrolným orgánom, tvrdí Chovanec.

Hovorí sa, že malé a stredné podniky sú chrbticou našej ekonomiky. Akú úlohu zohrávajú na našom trhu?
Malé a stredné podniky sú najdôležitejšou súčasťou ekonomiky, no hlavne z pohľadu počtu. Síce tvoria 99,5 percenta všetkých firiem na Slovensku, ale zamestnávajú 73 percent ľudí, na tvorbe pridanej hodnoty sa podieľajú 50 percentami a ich celkový export predstavuje menej ako 30 percent. Čiže dominancia veľkých firiem z pohľadu dosahov na ekonomiku či už cez export, alebo cez pridanú hodnotu je úplne jednoznačná aj napriek tomu, že ich je iba niečo vyše 650. Z môjho pohľadu sú malé a stredné podniky veľmi dôležité hlavne v lokálnej úrovni v regiónoch, kde sa významne podieľajú na zamestnanosti.


V minulom roku bol schválený zákon o malom a strednom podnikaní. Čo od neho podnikatelia môžu očakávať?
Zákon o malom a strednom podnikaní vytvára nové formy podpory, ktoré môžu firmy využívať a skôr je zameraný na menšie firmy. Príkladom sú inovačné vouchery, mentoring a coaching, čo sú úplne nové možnosti, ktoré budú slúžiť hlavne pre malých a začínajúcich podnikateľov. Zameriame sa aj na rodinné firmy. Tie na základe novej podpornej schémy budú tiež môcť požiadať o valuáciu, čiže o bezplatné ohodnotenie firmy, a takisto požiadať o vytvorenie strategického obchodného plánu konzultačnými spoločnosťami, čo by si možno za normálnych okolností nemohli dovoliť. No vďaka tomuto programu by im to bolo umožnené, pretože peniaze môžu byť prečerpané aj prostredníctvom schémy de minimis.


O čo konkrétne ide?
De minimis je schéma štátnej pomoci, ktorá umožňuje malým a stredným firmám čerpať pomoc do výšky 200-tisíc eur v priebehu troch rokov, bez toho, aby musela byť samostatne schvaľovaná Bruselom. Ide o pomoc ako napríklad podpora účasti na výstavách, kde dokážeme pomôcť firmám zaplatiť účastnícky poplatok, dopravu, propagačné materiály, čo sa firme počíta do jej kvóty. To znamená, že by takto mohla túto činnosť opakovať počas uvedeného obdobia, ak neprekročí finančný strop. Pri vyšších sumách ako 200-tisíc by musel pomoc schvaľovať Protimonopolný úrad, alebo aj Brusel, ale vďaka schéme de minimis môže byť poskytnutá aj bez dodatočného schvaľovania kontrolným orgánom.


Podnikatelia sa často sťažujú na to, že stimuly sú poskytované iba veľkým investorom. Majú rovnakú šancu na pomoc od štátu aj menšie subjekty?
Podľa zákona sa môžu prihlásiť aj malé a stredné firmy. Dokonca tie malé a stredné sú špeciálne bonifikované. Konkrétne stredné podniky môžu dostať od štátu o desať percent viac ako veľké a pri malých môže byť dosiahnutá vyššia pomoc až do výšky 55 percent. To znamená, že môžu dostať ako štátnu pomoc väčšie percento z preinvestovaných nákladov. V prípade malých hráčov hovoríme o pomoci až do výšky 550-tisíc z jedného preinvestovaného miliónu.


Môže pomôcť práve spomínaný mentoring a couching väčšiemu čerpaniu dotácií v sektore malých a stredných podnikov?
Myslím si, že áno. Väčšinou ide o firmy s malým počtom zamestnancov, kde samotný majiteľ často nemá čas na štúdium toho, ako získať štátnu pomoc. Naopak, do zabehnutých koľají príde niekto, kto prinesie pohľad zvonka a navedie firmu k tomu, ako čerpať pomoc a čo urobiť, aby začala výraznejšie rásť. Poradenské služby by mali slúžiť hlavne začínajúcim podnikateľom, aby nerobili chyby, ktoré robí väčšina podnikateľov.


Samotné vedenie podnikov často nemá čas na zisťovanie, aké má nároky na štátnu podporu. Čo robí štát pre to, aby bola informovanosť verejnosti na čo najvyššej úrovni?
Všetky možnosti čerpania podpory sú, samozrejme, zverejnené na oficiálnych webových stránkach. Konkrétne malým a stredným podnikom sa venuje naša agentúra Slovak Bussines Agency, kde sa podnikatelia môžu od počítača dozvedieť, na čo, v akom objeme a za akých podmienok môžu čerpať podporu. Informácie sú centralizované na jednom mieste, prehľadné a taxatívne vymenované. Problémom je iba to, že málo firiem to ide vyhľadávať a nechce sa im podstúpiť všetky úkony, ktoré sú potrebné pri žiadaní podpory vykonať.


Ako sa posudzuje to, či podnik stimul získa?
Každá podporná schéma má svoje pravidlá. Sú určité spoločné kritériá. Napríklad to, že žiadateľ nemôže mať žiadne nedoplatky v zdravotnej či Sociálnej poisťovni.


Pri investičnej pomoci však spravidla platí, že firma musí preinvestovať určitú sumu peňazí a vytvoriť určitý počet pracovných miest a až následne dostane od štátu pomoc. Spätná refundácia platí tak isto aj pri eurofondoch. Pripadá do úvahy aj fakt, že sa realita môže líšiť od plánu o desať až pätnásť percent, no úmerne k tomu je prispôsobená aj podpora. Ak by však firma dokázala splniť iba polovicu svojho plánu, tak je podniku suma zobratá, prípadne ju celú vráti.


Hľadí pri podpore podnikov štát aj na región, v ktorom firma pôsobí?
Áno. A to v dvoch krokoch. Stredné a východné Slovensko má vyššiu intenzitu pomoci aj na základe mapy, ktorá je vytvorená na základe hrubého domáceho produktu v regióne. Na západnom Slovensku je to pre veľké firmy 25 percent, pre stredné 35 percent a pre malé podniky 45-percentná bonifikácia. Na strednom Slovensku môžu veľké firmy čerpať od štátu stimul do výšky 35 percent vynaložených prostriedkov, stredné podniky 45 a malé 55 percent.


Špeciálna oblasť sú najmenej rozvinuté regióny, kde sú nastavené výrazne jemnejšie kritériá. Firmy nemôžu čerpať viac, no majú menej prísne podmienky na to, aby pomoc od štátu dostali. Napríklad v Banskej Bystrici na to, aby malá firma dostala stimul, musí preinvestovať aspoň päť miliónov eur. V susednom regióne v Poltári je to stotisíc.


Ako by sa mal sektor malých a stredných podnikov vyvíjať v budúcnosti?
Z pohľadu Slovenska je dôležité, aby sektor malých a stredných podnikateľov rástol a dokázal prekročiť štádium 10 zamestnancov na 50 a z 50 na 200. Poznáme to pod pojmom rýchlo rastúce firmy. Tento typ firiem má u nás veľkú výhodu kvôli zahraničným investorom, ktorí hľadajú lokálnych dodávateľov. Vízia je, aby rýchlo inovovali, išli s dobou a nakoniec sa stali dodávateľom nielen u nás, ale aj za hranicami. Toto je moja vízia toho, čo by bolo pre našu ekonomiku najužitočnejšie.

Kto je Rastislav Chovanec
Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Po škole pracoval v Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu ako projektový manažér sekcie priamych zahraničných investícií. Za prvej vlády Roberta Fica robil na Úrade vlády jeho poradcu pre zahraničné investície. Bol aj výkonným riaditeľom firmy Ceptra, ktorá podnikala v oblasti transplantátov pupočníkovej krvi. Od roku 2012 bol poradcom predsedu vlády pre investície a predsedom Dozornej rady SPP-Distribúcia. Od roku 2016 je štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva.

01 - Modified: 2024-12-20 23:00:00 - Feat.: - Title: Dokumentaristka: To, ako pristupujeme k deťom so znevýhodnením, je dedičstvo komunizmu 02 - Modified: 2024-12-21 04:51:32 - Feat.: - Title: Klimatický expert pre HN: Najdôležitejšie projekty Green Dealu zlyhali, dohoda EÚ potrebuje obrovský reštart 03 - Modified: 2024-12-17 13:00:00 - Feat.: - Title: ROZHOVOR Jaro Slávik: „Verím v absolútnu náhodu.“ 04 - Modified: 2024-12-16 06:00:00 - Feat.: - Title: Miriam Latečková: Príroda má liek na všetko, tak prečo to nevyužiť 05 - Modified: 2024-12-22 08:03:55 - Feat.: - Title: Aby každý žiak zažíval úspech
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. december 2024 12:43