Od poslednej ekonomickej krízy ubehne desať rokov. Dostal sa svet z tejto krízy? Alebo, naopak, nepoučili sme sa a hrozí niečo podobné?
Treba si uvedomiť, že krízy boli aj budú. Dôležité je však to, aby nemali také dramatické následky pre svetovú ekonomiku, ako to bolo naposledy. Keďže rozbuška bola vo finančnom sektore, veľa zmien sa uskutočnilo práve tam. Urobili sa viaceré kroky, ktoré by mali zabrániť tomu, aby konečný účet za krízu platili predovšetkým daňovníci.
Ktoré napríklad?
V eurozóne považujem za kľúčové najmä budovanie základov bankovej únie a mechanizmov krízového manažmentu vrátane eurovalu. Zďaleka však nie sme na konci cesty, ešte sa nám nepodarilo zapchať všetky diery. Ešte chýba mnoho, aby sme mohli eurozónu považovať za životaschopnú menovú úniu v dlhodobom horizonte. Napríklad zmysluplný fiškálny rámec alebo rezolučné mechanizmy pre dlhy krajín.
Čo si máme predstaviť pod zmysluplným fiškálnym rámcom? Skúste to rozmeniť na drobné.
Pakt stability a rastu zlyhal na celej čiare. Aj po nedávnych zmenách je extrémne komplikovaný a spolitizovaný. Eurozóna preto potrebuje decentralizovaný fiškálny rámec, kde by mali hrať oveľa dôležitejšiu úlohu národné fiškálne pravidlá a nezávislé fiškálne inštitúcie, teda fiškálne rady. Na jednej strane by členské štáty mali dostať voľnejšiu ruku, ak pravidlá dodržiavajú. Na strane druhej, ich rozpočtová suverenita musí byť oslabená, ak prekročia hranice a ohrozujú iné členské štáty svojím nezodpovedným konaním.
Krízu pred rokmi spôsobila aj veľká realitná bublina. Ceny nehnuteľností stále rastú, sú reálne, alebo sa očakáva, že bublina opäť spľasne?
Z veľkej časti ide o vymazanie str...
Zostáva vám 85% na dočítanie.