Kupónová privatizácia, ktorá sa začala v roku 1991, urýchlila rozpad Československa. Pre TASR to povedal jeden zo spoluautorov kupónovej privatizácie, bývalý štátny tajomník federálneho ministerstva financií v ČSFR Dušan Tříška.
"Do hry vstúpila podstatná časť majetku štátu a bolo pokušením nenechať si hovoriť do jeho rozdelenia," konštatoval český ekonóm s tým, že prvé náznaky, že sa tak stane, mal skôr, ako sa začalo privatizovať.
"Už v roku 1990 mi podpredseda slovenskej vlády Augustín Marián Húska povedal, že rozdelenie krajiny je hotová vec. Na politickej úrovni bol veľký tlak týmto smerom. Preto, ak sme sa v niečom fatálne zmýlili, tak v tom, že sme nejaký čas bojovali o zotrvanie federácie. A mysleli sme si, že je to škoda pre Slovensko," zdôraznil Tříska.
Po rozdelení federácie sa druhá vlna kupónovej privatizácie zrealizovala len v Česku.
Na Slovensku sa zrušila a kupóny nahradili dlhopisy Fondu národného majetku. "Každá krajina mala právo rozhodnúť sa, ktorý model jej najviac vyhovuje.
Slovákov by som ani vtedy neprehováral, aby nerušili kupónku. Napriek tomu, že napríklad Ivan Mikloš, ktorý bol v opozícii, tvrdo útočil na Mečiarovu vládu za to, že predávala majetok priamo a vybraným ľuďom.
Aj takýto model však prináša zmena vlastníctva," dodal Tříska, podľa ktorého je po takmer štvrťstoročí zrejmé, že Slovensku rozdelenie federácie ekonomicky pomohlo.