Oravský top zamestnávateľ a veľký odberateľ elektriny OFZ znížil výrobu o dve tretiny. Ako to ovplyvní Slovenské elektrárne?
Nebude to mať žiadny dosah.
V minulosti ste dodávali OFZ vzhľadom na ich režim odberu elektriny. Potom ste od tých zmlúv odstúpili?
My nie, OFZ upustili od dlhodobých zmlúv na odber. Začali si nákup elektriny riešiť s väčším množstvom dodávateľov. Ich výroba je flexibilnejšia, ako má napríklad prevádzka Slovalca. Niektorý kvartál vyrábajú viac, niekedy menej, výrobu prispôsobujú vývoju cien.
Ak veľký podnik drasticky obmedzí výrobu, zníži to odber. Toto bude mať asi nepriamy vplyv na vás?
Nie. Fungujeme na trhu, kam patrí Nemecko, Česko, Slovensko a Maďarsko. V rámci toho trhu sme kvapka v mori. OFZ je ešte menej ako kvapka v mori. Nemá to žiadny dosah na ceny elektriny.
OFZ ako dôvod obmedzenia výroby uvádzajú, že elektrina je pre ne príliš drahá a produkty nevedia predávať za takú cenu, aby to pokrylo ich náklady. Pre Slovenské elektrárne ako výrobcu je však dobré, že je elektrina drahá.
Samozrejme. Či predávate rožky, cement, drevo alebo elektrinu, ak cena vášho produktu stúpa viac ako náklady, viac zarábate. Musím však zdôrazniť, že ceny elektriny neurčujeme my. Cena elektriny, ako aj pri iných produktoch je výsledkom dopytu a ponuky. A elektráreň, ktorá je posledná nasadená, aby zabezpečila požadovaný dopyt, určuje cenu elektriny. V súčasnosti sú to plynové a uhoľné elektrárne. A vzhľadom na to, že je nedostatok plynu v Európe a cena emisných povolenie je na historických maximách, zažívame aj obrovský nárast cien elektriny. To je súčasný stav s komoditou a tá predstavuje približne polovicu koncovej ceny pre spotrebiteľa.
Dá sa povedať, že na tom adekvátne zarábate?
Všetci veľkí výrobcovia, ako sú Slovenské elektrárne, ČEZ, E.ON, EDF, Vattenfall či Enel, predávajú elektrinu na tri roky dopredu. Dnes sme v roku 2021, takže predávame elektrinu na roky 2022, 2023 a 2024. Čím bližší rok k aktuálnemu dátumu, tým máme väčší objem už zazmluvnenej elektriny pre odberateľov. Napríklad na rok 2024 chceme mať na konci tohto roka predaných 15 percent, na rok 2023 tak 30 až 40 percent a pre budúci rok sme už dnes totálne vypredaní.
Prečo to robíte takýmto spôsobom?
Cena elektriny kolíše. Tým, že predávame tri roky dopredu, chránime sa proti výkyvom. Nikto z nás totiž nemá čarovnú guľu, aby vedel s určitosťou predpovedať vývoj cien komodít a elektrinu predať iba vtedy, ak sú ceny vysoko. Zodpovední výrobcovia predávajú elektrinu tak, aby si zabezpečili priemernú predajnú cenu elektriny dopredu. Teda aj my sme elektrinu, ktorú vyrobíme na budúci rok, predali už pred dvoma-troma rokmi, za ceny, ktoré boli na trhu v tom čase. Z nárastu ceny elektriny na budúci rok preto my ako Slovenské elektrárne nebenefitujeme.
Z rastu cien teda nemáte žiadne výhody?
Na súčasnom raste cien môžeme zarobiť v budúcnosti. Cena, ktorá je vysoká na rok 2022, ťahá nahor aj nasledujúce roky. Môžeme tak zarobiť na predaji za roky 2023 a 2024. Budúci rok pre nás z hľadiska predaja skončil už v lete. Už vtedy sme vypredali. Predávali sme najmä v apríli, máji, a potom už len po menších množstvách.
Za koľko ste tento rok predali výrobu roku 2022?
Približne 50 eur za megawatthodinu.
To nie je až taký medziročný nárast, keď priemer na burze v Prahe bol za prvý polrok 2020 zhruba 46 eur.
Presne takto sa správa každý zodpovedný výrobca. Chránime sa tak pred veľkými výkyvmi cien smerom nadol. Veľkí hráči na odberateľskej strane postupujú podobne konzervatívne. Ak by sa všetci veľkí priemyselní spotrebitelia správali tak, ako sa správame my, nemali by dnes problém. Naopak, mali by konkurenčnú výhodu. Ak by si výrobcovia stavebných materiálov nakúpili elektrinu na tri roky dopredu za 50 eur, dnes by mali obrovskú výhodu oproti všetkým ostatným výrobcom, ktorí tak neurobili. Obzvlášť v situácii, keď ceny stavebných materiálov výrazne stúpli.
Takže na vine sú podľa vás spotrebitelia?
Niektorí situáciu určite podcenili. Vysvetlím vám to. Slovenské elektrárne predávajú veľkoobchodne. Naša dcérska firma Slovenské elektrárne – energetické služby predáva koncovým odberateľom. Len 40 percent koncových odberateľov si dosiaľ ceny zazmluvnilo a až 60 percent zákazníkov tak neurobilo. Tých 60 percent išlo do veľkého rizika. Cena elektriny rekordne narástla a teraz ju musia kupovať za rekordné ceny. Ak by kupovali elektrinu priebežne, neboli by dnes v tejto situácii. Prípadne si elektrinu nenakúpia a budú riskovať, že ceny na dennom trhu budú prijateľnejšie. Tento prístup však predstavuje obrovské riziko. Pozrime sa na výrobcov stavebných materiálov. Cena hliníka narástla o 66 percent za rok, oceľ v decembri minulého roka o 55 percent, drevo, cement a iné stavebné materiály narástli od 30 do 120 percent za tento rok. Prečo si výrobcovia nenakúpili elektrinu vtedy, keď mali istotu vysokých cien svojich výrobkov a cena elektriny bola na nízkej úrovni? Pýtali ste sa, či nás teší, že cena elektriny stúpa. No výrazne hore išli aj oceľ, aj hliník, drevo, stavebné materiály. Všetci výrobcovia sa tešili, že išli hore ich výstupy, ale bolo potrebné myslieť aj na vstupy. To mnohí neurobili, preto máme dnes 60 percent nezazmluvneného priemyslu. To je obrovský problém. Ak ceny ich vstupov neklesnú, neviem si predstaviť, čo budú robiť.
Možno si zazmluvnili iné vstupy ako elektrinu.
Je to možné. Ale keď som fabrika, ktorá potrebuje na výrobu veľa elektriny, tak nemôžem ísť do rizika a ostať bez toho, aby som si dohodol dodávku. Ak tak neurobili, mali by sa vážne zamyslieť nad prístupom manažmentu k riadeniu rizika svojho podnikania.
Predpokladám, že keď ich oslovíme, povedia, že po bitke je každý generál. Mohli to vedieť dopredu, boli indície?
To nie je o tom, či niekto vidí do budúcnosti. Ani my nevieme spoľahlivo predpovedať dlhodobý vývoj cien elektriny na trhu. Je to však o tom, že keď podnikám, tak sa správam zodpovedne. Keď stúpa cena môjho výrobku, tak musím pozerať aj na to, ako sa môže vyvinúť cena vstupov. Nemôžem sa iba spoľahnúť na to, že vstupy ostanú rovnaké. Nemôžem nakupovať na poslednú chvíľu, ako to zvykli robiť mnohí priemyselní odberatelia, pretože takto idú do rizika. Ak by nakupovali dostatočne v predstihu, dnes by sme tu nemali toľko kriku. Mnohí manažéri zodpovední za nákup elektriny si zvykli prísť z dovoleniek v septembri a až vtedy sa začali zaoberať tým, že si musia nakúpiť elektrinu na budúci rok. Tento prístup u odberateľov sledujem dlhodobo.
Sú aj odberatelia s iným prístupom?
Určite áno. Ako som spomínal, 40 percent zákazníkov našej dcérskej firmy k nákupu pristupuje zodpovedne a má elektrinu už nakúpenú. Povedzte mi však, prečo by vláda mala riešiť a kompenzovať nejakú firmu, ktorá si nenakúpila elektrinu? A iná firma, ktorá si nakúpila vo februári, keď boli ceny nízko, by nedostala nič. Akú logiku to dáva? Prečo sa sťažujú a žiadajú, že politik má niečo riešiť?
Pre toho politika však nebude príjemné, keď podnik zatvorí brány a ľudia prídu o prácu.
To určite. Nie pre toho politika, ale hlavne pre tých ľudí. Znamená to však, že vždy keď padá firma kvôli prístupu manažmentu, nalejeme do nej naše spoločné peniaze daňových poplatníkov?
Dosť často sa to tak u nás robilo.
K tomu sa nevyjadrujem.
Čo by však bolo riešenie, keď sme už teda v tejto fáze?
Koncová cena sa skladá z komodity a taríf. Treba sa určite pozrieť na tarify, ktoré tvoria približne polovicu koncového účtu za elektrinu a sú vyššie na Slovensku ako v okolitých krajinách. Tento stav je tu už dlhšie. V tarifách je cena za prenos a distribúciu, podpora obnoviteľných zdrojov, výroby z domáceho hnedého uhlia a ďalšie. Regulačný úrad a vláda na tom už pracuje a máme prvé pozitívne signály. Takzvaný repowering, teda predĺženie podpory obnoviteľných zdrojov, zníženie zisku regulovaných činností a ďalšie opatrenia, o ktorých sa intenzívne diskutuje, prispejú k zníženiu taríf. Toto sú veľmi pozitívne kroky pre koncových odberateľov. Taktiež by sme privítali, keby vláda vrátila z Environmentálneho fondu nejaké prostriedky do systému. V tomto fonde bude čochvíľa naakumulovaná viac ako miliarda eur. Tieto prostriedky sa majú použiť najmä na kompenzáciu nákladov cien emisných povoleniek pre energeticky intenzívny priemysel. Je to bežná prax v krajinách EÚ, kým Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva. Nákup samotnej elektriny, ktorá predstavuje tú druhú polovicu účtu, je aj na prístupe zákazníkov. Kladiem si otázku, prečo veľkí spotrebitelia za nami neprídu a nechcú dlhodobé kontrakty.
Takže riešenie je nechať ich napospas trhu?
Ako som spomínal, koncová cena pozostáva približne v rovnakom pomere z komodity a poplatkov. Verím, že regulácia komodity by bol obrovský krok späť a čo sa týka poplatkov, ja by som riešil v prvom rade domácnosti a páči sa mi, že sa súčasná vláda a regulátor snaží identifikovať tie domácnosti, ktoré sú ohrozené. Domácnosti spotrebujú celkovo približne päť terawatthodín elektriny. Z nich 20 percent spotrebuje do dva a pol megawatthodiny elektriny ročne, a to sú často menej zarábajúci. Čo sa týka priemyslu, treba spotrebiteľov diferencovať. Väčšina priemyslu si predsa vstupy premietne do ceny výstupov. Ideme riešiť, aby bola cena elektriny lacnejšia, bez toho, aby sme sa pozerali na výstupy, prípadne energetickú intenzitu? Je to spravodlivé? Nemyslím si. Zastávam názor, že treba riešiť energeticky intenzívny priemysel a jednou z možností je spomínaný Environmentálny fond, prípadne diferenciácia poplatkov v závislosti od spotreby.
Slovenské elektrárne majú vodné, jadrové a tepelné zdroje. Nepochybujem o tom, že tie jadrové a vodné ako bezemisné sú vo veľkej výhode. Ako je to však s tými zvyšnými?
My vyrábame 95 percent elektriny bez emisií. Z emisných zdrojov, pre ktoré musíme nakupovať povolenky, máme iba dva, v Novákoch a Vojanoch. Nováky odčleňme, lebo táto elektráreň je dlhodobo nekonkurencieschopná. Ak by mala existovať na trhu, už dávno ju zavrieme. Prevádzkujeme ju len preto, lebo nám to prikazuje štát a prostredníctvom regulátora nám prepláca všetky náklady. Čo sa týka Vojan, transformujeme ich na spaľovanie tuhého druhotného paliva, ktoré má nižšie emisie ako uhlie a aj nižšie náklady na toto palivo. Snažíme sa ich dostať do stavu, aby nevyrábali stratu. V širšom regióne mimo Slovenska sú v prevádzke aj iné uhoľné elektrárne, také, ktoré majú dostupné lacné uhlie. Pri postcovidovom raste dopytu po energiách idú, samozrejme, len také, ktoré dokážu vyrábať so ziskom.
Čo sa týka Mochoviec, dá sa povedať, že každým dňom, keď nie sú spustené, prichádzate o veľké peniaze, keďže sú zrejme pri týchto trhových cenách ziskové?
Životnosť jadrovej elektrárne je 60 a viac rokov od uvedenia do prevádzky. O čo neskôr ich spustíme, o to dlhšie pôjdu, takže peniaze prídu o niečo neskôr.
Koľko elektriny vyrobíte na budúci rok?
Vyše 19 terawatthodín, teda 19 miliónov megawatthodín.
Vlani to bolo 18,8, takže tretí blok Mochoviec ešte tak silno nepôjde?
Od druhostupňového rozhodnutia Úradu jadrového dozoru po právoplatnosť rozhodnutia je minimálne dva a pol mesiaca. Čiže keby ho vydali zajtra, tak zavážame palivo najskôr na konci decembra. Keď zaveziete palivo, trvá ďalších 18 týždňov, kým sa zdroj rozbehne na 100 percent. Proces spúšťania elektrárne funguje tak, že pomaličky stúpa výkon. Po zavezení paliva prebieha proces spúšťania a prifázovanie k sieti. Až potom zdroj začne na 100 percent vyrábať a predávať. Preto v budúcom roku nemôžeme mať na treťom mochovskom bloku plnú výrobu 3,5 terawatthodiny.
Keď sme ešte pri Mochovciach, vo vašej poslednej výročnej správe sa objavilo prekonfigurovanie časti záväzkov na krátkodobé. To znie tak, že to treba rýchlejšie splatiť. Môžete to vysvetliť?
V účtovníctve delíme záväzky na splatné do roka a po roku. Banky aj ratingové agentúry tie prvé označujú ako krátkodobé záväzky, tie druhé ako dlhodobé záväzky. Keď máte niečo splatné do roka, musíte mať pripravené prostriedky na ich splatenie. V našom prípade došlo kvôli neplneniu niektorých podmienok zo zmlúv s bankami k reklasifikácii záväzkov z dlhodobých na krátkodobé, teda splatné do roka. V samotných zmluvách sa reálne nič nezmenilo. Technicky sa to v zmysle medzinárodných účtovných štandardov muselo preklasifikovať, ale my reálne sme nepotrebovali žiadne prostriedky. Nešlo o finančné záväzky, splatnosť úverov sa nemenila, žiaden z veriteľov nás nežiadal o skoršie splatenie.
Aké sú tie podmienky?
Podmienku, ktorú sme neplnili, boli termíny spustenia elektrárne.
Z pohľadu veriteľov teda nie je problém, keď to palivo nebude zavezené tento rok, ale až budúci?
Termín sme museli posunúť už niekoľkokrát, takže nie je to nová situácia. Ale nebagatelizoval by som to. Určite nás trápi akékoľvek posunutie. Som rád, že banky boli doteraz s nami. Keď nám schvaľovali úvery, ceny elektriny boli na úrovni 35 eur. Vidíte, kde sú ceny elektriny dnes. Banky teda nemajú dôvod na obavy. V každej banke patríme medzi najlepších klientov, platíme vysoké úroky. Niektoré banky sa nás už teraz pýtajú, čo budeme robiť po spustení Mochoviec, lebo by radi s nami zostali.
To znamená, že pri týchto podmienkach ani minister hospodárstva Richard Sulík už nebude mať dôvod hovoriť o technickom defaulte Slovenských elektrární?
Pán minister pomenoval neplnenie niektorých podmienok úverových zmlúv. My sme sa v tejto situácii už niekoľkokrát vyskytli, ale to neznamená, že sme bankrotovali. My sme nesplnili a zatiaľ nespĺňame podmienku harmonogramu dokončenia Mochoviec. Banky si však nikdy nežiadali splatenie úverov, nie je to v ich záujme. Ich záujem je rovnaký ako náš. Dokončiť a spustiť Mochovce, ktoré vygenerujú cash na splatenie úverov.
Ešte z hľadiska financovania projektu, peniaze doplnili aj akcionári, takže s objemom, ktorý teraz máte, si už vystačíte?
Áno. Slovak Power Holding BV, kde má Enel a Energetický a průmyslový holding po 50 percent, dofinancuje aj trojku aj štvorku. Prostriedky na dokončenie oboch blokov teda máme garantované majoritným akcionárom.
Celkový rozpočet 6,2 miliardy eur sa už nebude zvyšovať?
Sme v štádiu úpravy harmonogramu a rozpočtu dostavby 4. bloku, ktorý bude hotový koncom tohto roka. Očakával by som, že tam nejaké zmeny budú, možno trochu nadol, možno trochu nahor. Momentálne sa to nedá povedať s určitosťou. Z veľa vecí sme sa poučili a robíme ich inak, takže zaznamenáme aj úspory. Riešime dodávateľov, ktorí nedodali očakávanú kvalitu a budeme mať aj príjmy z poisťovne, takže pokojne sa môže stať, že nedôjde k nárastu rozpočtu. Stomiliónové nárasty sa už ale určite nestanú. Technológia a softvér sú už nakúpené, teraz je to o nákladoch na ľudí, ktorí to musia dokončiť.
Čo sa týka časového harmonogramu štvrtého bloku, hovorí sa o dvoch rokoch po dokončení trojky. Predtým bolo zvykom, že druhý blok sa spúšťal do roka po prvom. Môže to byť aj skôr?
Nie, sú to približne dva roky. Nemyslím si, že to dokážeme skrátiť. Aj vzhľadom na kapacity dodávateľov.
Máte v hľadáčiku nejaké ďalšie projekty?
Kým nespustíme trojku, určite nebudeme robiť ďalšie projekty. Pripravujeme však využitie odkalísk v Novákoch a vo Vojanoch na solárne elektrárne, lebo je to znehodnotená pôda a nič iné sa tam nedá postaviť. Pozeráme sa tiež na výrobu vodíka a pripravujeme projekt výstavby elektrolyzéra. Tam už máme aj zrátanú ekonomiku.
Máte aj lokalitu?
Diskutujeme o troch lokalitách.
Keď sme hovorili o povolenkách, ich cena tento rok výrazne stúpla. Stúpne tým pádom adekvátne aj tá časť elektriny, ktorou podporujeme výrobu elektriny v Novákoch?
Samozrejme. Tým, že narastajú ceny CO2, aj náklady na prevádzku Novák rastú. Konečný spotrebiteľ v roku 2024, keď Nováky vypneme, bude platiť o šesť eur menej v tarife za prevádzkovanie systému. Číslo na konečnom účte spotrebiteľa za elektrinu by malo byť nižšie.
Tento typ elektriny slúži na reguláciu. Máme ju ako nahradiť?
Nováky sú podľa mňa najdrahšia elektráreň na svete. Podporné služby sa dajú nakúpiť oveľa lacnejšie. Vypnúť Nováky je najracionálnejšie rozhodnutie, hoci my tým strácame biznis. Na jednej strane z toho nie som nadšený, ale na druhej strane sa trochu uľaví priemyslu a domácnostiam, ktoré dnes prevádzku tejto elektrárne reálne platia. Vypnutie elektrárne je z hľadiska slovenského priemyslu aj domácností jedna fantastická vec a je škoda, že to tak dlho trvalo.
Nie je šanca, že sa zavrie skôr?
To nie je možné. Musíme z toho zdroja kúriť Prievidzu a okolie. Nový zdroj na dodávku tepla stavia Prievidzské tepelné hospodárstvo a určite ho nebude mať hotový skôr ako na konci roku 2023.
Môže sa to, naopak, predĺžiť a Nováky budú musieť fungovať dlhšie?
To je otázka na Prievidzské tepelné hospodárstvo. Ak nový zdroj nepostavia načas, bude to vážny problém pre všetkých. My s prevádzkou po roku 2023 nepočítame. Zodpovednosť je dnes plne na Prievidzskom tepelnom hospodárstve, aby dokázalo odberateľom dodať teplo okamžite po ukončení dodávky z Novák.
Čo hovoríte ešte na návrh úradu na zmenu vyhlášky, ktorou sa má znížiť G-komponent o dve tretiny?
Privítali sme to, ale budeme pokračovať v súdnych sporoch so všetkými distribučnými spoločnosťami, aj napriek tomu, že v prípade jednej z nich máme spoločného majiteľa. G-komponent je nesystémový prvok, ktorý na Slovensku nedáva žiaden zmysel a mal by byť odstránený. Výrobcovia elektriny na Slovensku súťažia na trhu, kde je Česká republika, Nemecko a Maďarsko. Tam žiaden G-komponent nie je, čo výrobcov zo Slovenska znevýhodňuje. Na spoločnom trhu by mali byť podmienky rovnaké.
Kto je Branislav Strýček
Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenských elektrární je od roku 2018. V spoločnosti pôsobí od roku 2005, zastával posty finančného riaditeľa a riaditeľa pre obchod a reguláciu. Členom predstavenstva je od roku 2009. Pred nástupom do Slovenských elektrární získal skúsenosti v rôznych riadiacich pozíciách v spoločnos tiach Emerson a Andersen na Slovensku, v USA a v Taliansku. Má inžiniersky titul z STU v Bratislave, finančné vzdelanie ACCA získal v roku 2004 a od roku 2009 je držiteľom titulu MBA London Business School.