Keďže euro raz prijať musíme, je namieste otázka, kedy slovenskú korunu vymeniť za spoločnú menu? Existujú viaceré názory na rýchlosť vstupu do menovej únie - od najrýchlejšieho až po nečinné vyčkávanie a zhodnocovanie situácie. Každý extrém je však svojím spôsobom škodlivý, takže aj v tomto prípade leží pravda niekde uprostred. Netreba sa zbytočne ponáhľať, ale treba dbať hlavne na trvalo udržateľné spĺňanie podmienok stability, definované nielen maastrichtskými (nominálnymi) kritériami. V súlade s Konkretizáciou stratégie prijatia eura NBS o aj vláda SR predpokladá zavedenie eura k 1. januáru 2009.
Na čom stojí menová únia?
Vznik hospodárskej a menovej únie bol logickým vyústením integračného procesu v Európe. Teoretickým základom menovej únie je vymedzenie optimálnej menovej oblasti, resp. určenie jej kritérií.
Táto teória sa snaží definovať tieto kritériá, na základe splnenia ktorých by sme mohli považovať regióny za optimálnu menovú oblasť s jednotnou menou. V rámci optimálnej menovej oblasti sa veličiny prispôsobujú fixným kurzom, kým vo vzťahu k okoliu sa využívajú pružné menové kurzy. Za základné kritérium optimálnej menovej oblasti sa považuje vysoká mobilita výrobných faktorov, ktorá dostatočne rýchlo zabráni negatívnym dosahom nerovnomerných šokov v regiónoch menovej únie. Neskôr sa k tomuto kritériu pridali ďalšie podmienky, ako napr. otvorenosť ekonomiky, pružnosť miezd a cien, fiškálna integrácia, synchronizácia ekonomického cyklu, politické faktory a mnohé ďalšie. Ak by sme dôsledne skúmali uvedené podmienky optimálnej menovej oblasti, vo veľkej väčšine prípadov dôjdeme k záveru, že EÚ netvorí optimálnu menovú oblasť. Lepšie výsledky by sme dostali, ak by sme porovnávali iba určité skupiny štátov. Spojené štáty americké sú na tom v porovnaní s EÚ pomerne lepšie (vyššia mobilita pracovných síl atď.), ale ani ony nespĺňajú všetky podmienky optimálnej menovej oblasti (napr. veľké rozdiely medzi regiónmi).
I keď teórie optimálnej menovej oblasti sú pre formovanie aj analýzu nákladov a výnosov vstupu do menovej únie nenahraditeľné, proces vzniku hospodárskej a menovej únie rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila Delorsova správa z roku 1989. Tá zdôraznila hlavnú úlohu makroekonomických ukazovateľov a konvergencie z hľadiska vstupu do menovej únie. Na základe tejto správy bolo vytypovaných niekoľko ukazovateľov vyjadrených v nominálnej podobe, a tie sú v súčasnosti skôr známe pod názvom maastrichtské kritériá. Sú to teda podmienky, ktoré musí krajina splniť, aby sa kvalifikovala na vstup do hospodárskej a menovej únie. Ide o ukazovatele inflácie, stability meny, vládneho dlhu, rozpočtového deficitu, ako aj úrokových sadzieb. Treba sa však zamerať hlavne na trvalú udržateľnosť dosiahnutých výsledkov, pričom maastrichtské kritériá nezahŕňajú žiadne iné ekonomické indikátory. Neobsahujú napríklad ukazovatele reálnej konvergencie ako HDP na obyvateľa, príp. priemerné mzdy, ale ani nezamestnanosť alebo obchodnú a platobnú bilanciu. Oficiálne sa pri vstupe do menovej únie teda bude vychádzať iba z maastrichtských kritérií, i keď pozitívne výsledky v týchto indikátoroch by sa pravdepodobne nedosiahli bez sledovania a dosahovania pozitívnych výsledkov ostatných ukazovateľov. Nominálna a reálna konvergencia sa teda navzájom podmieňujú a obojstranne stimulujú. Relatívne stabilné makroekonomické prostredie vytvára lepšie podmienky na rast výkonnosti hospodárstva, a to zároveň vytvára priaznivé podmienky na uplatňovanie stabilizačných politík.
Kritériá - ako ich plníme?
Ako sa teda vyvíja konvergencia Slovenskej republiky k menovej únii, spĺňame kritériá na vstup? V súčasnom období neplní maastrichtské kritéria žiadna z krajín V4, teda ani Slovensko. Spomedzi všetkých týchto krajín však Slovensko plánuje zaviesť euro ako prvé. Slovensko už taktiež, oproti minulým obdobiam, značne pokročilo aj v procese nominálnej konvergencie.
Slovensko teraz spĺňa iba jedno maastrichtské kritérium, a to kritérium dlhodobej úrokovej miery. V poslednom období sme pozorovali pokles úrokových mier na Slovensku, ktoré klesali rýchlejšie ako referenčná hodnota.
Napriek tomu, že inflácia v posledných mesiacoch výrazne klesla, neplní Slovensko zatiaľ ani kritérium cenovej stability, pretože dvanásťmesačný priemer predstavuje vyššiu hodnotu ako je potrebné Vzhľadom na nízku súčasnú hodnotu medziročnej inflácie, v budúcnosti klesne aj ročný priemerný rast cenovej hladiny.
Deficit verejných financií dosiahol v roku 2004 hodnotu 3,3 percenta HDP a prekročil tak povolenú hranicu. Slovensko zatiaľ neplní ani kritérium stability kurzu, čo je však spôsobené terajšou neúčasťou v systéme výmenných kurzov (ERM2).
Z hľadiska krajín V4 je najlepšie s plnením mastrichtských kritérií na tom v súčasnosti Česká republika, ktorá splnila všetky kritériá, okrem účasti v ERM2.
Ako už bolo spomenuté, dôležitú úlohu zohráva aj reálna konvergencia. Slovensko patrí v súčasnosti medzi najmenej vyspelých členov EÚ. Pred vstupom do menovej únie je však potrebné zamerať sa na vykonanie potrebných reforiem a zabezpečiť udržateľnosť konvergencie k európskym štátom. Najnovšie poznatky totiž poukázali na to, že kým na finančné trhy malo euro výrazne pozitívny účinok, uskutočňovanie reformných krokov nezrýchlilo. Práve naopak, podľa analýz OECD bola intenzita štrukturálnych reforiem na trhu statkov a trhu práce nižšia v rokoch 1999 - 2004 ako v rokoch 1994 - 1998. V štátoch EÚ, ktoré k menovej únii nepristúpili, takéto spomalenie spozorované nebolo.
Vstup je blízko
Na euro sa treba teda dôkladne pripraviť, vstup je totiž už veľmi blízko Treba vytvoriť vhodné prostredie na reálnu konvergenciu slovenského hospodárstva po vstupe do eurozóny a znížiť tak riziká a náklady vstupu.
| Plnenie maastrichtských kritérií v krajinách V4 (jún 2005) | |||||
| Kritérium |
Slovensko |
Česká republika |
Poľsko |
Maďarsko | |
| Fiškálne kritérium1) | verejný deficit |
3,3 % HDP |
3 % HDP |
4,8 % HDP |
4,5 % HDP |
| verejný dlh |
43,6 % HDP |
37,4 % HDP |
43,6 % HDP |
57,6 % HDP | |
|
neplní |
plní |
neplní |
neplní | ||
| Miera inflácie (HICP) |
4,5% |
2,10% |
3,80% |
5,00% | |
|
neplní |
plní |
neplní |
neplní | ||
|
Dlhodobá úroková miera |
4,3% |
4,20% |
6,20% |
7,50% | |
|
plní |
plní |
neplní |
neplní | ||
|
Nominálny výmenný kurz |
mimo ERM2 |
mimo ERM2 |
mimo ERM2 |
mimo ERM2 | |
| 1) Rok 2004 | |||||
| Zdroj: NBS | |||||