Vláda dostala Slovensko medzi lídrov

Druhá vláda Mikuláša Dzurindu bola podľa analytikov najúspešnejšou od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. "Slovensko patrí už tri - štyri roky medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky," konštatuje hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Aj medzinárodné ratingové agentúry považujú Slovensko za najlepšie spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky.
Pod pozitívne hodnotenie sa podľa Kotiana podpisuje hlavne znižovanie deficitu verejných financií. Veľmi dobrý vplyv na ekonomiku však podľa neho mala aj reforma daňového systému - zavedenie rovnej dane a presun zaťaženia z priamych daní na nepriame. Do tretice hodnotí ako najlepší krok vlády pre ekonomiku vstup Slovenska v novembri 2005 do európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Slovensko tým začalo plniť dôležitú podmienku zavedenia eura - stabilitu meny. "Vláda aj Národná banka Slovenska tým potvrdili smerovanie do eurozóny a dáva to predpoklad, že nedôjde k zhoršeniu hospodárenia s verejnými financiami," vysvetľuje Kotian.

Investície porastú
Opatrenia vlády by mali podľa Kotiana viesť aj v ďalších rokoch k zvýšenému záujmu zahraničných investorov. "Práve zahraničný kapitál je nevyhnutný na to, aby došlo k rastu zamestnanosti, miezd a tak aj k celkovému rastu životnej úrovne," vysvetľuje.
Podnikatelia okrem rovnej dane chvália vládu aj za zrušenie dane z dividend či iných zmien dopadajúcich priamo na podnikateľské prostredie. "Slovensko patrí k najlepším reformátorom v zlepšovaní podnikateľského prostredia," konštatuje Marek Lukáčik z Klubu 500. Takéto hodnotenie si vyslúžila vláda hlavne vďaka skráteniu času potrebného na založenie firmy z 80 na 25 dní, pod čo sa podpísali zmeny v Obchodnom registri.

Úspech v zahraničí
Vláda Mikuláša Dzurindu dosiahla pomerne veľké úspechy aj na poli zahraničnej politiky. Zhoduje sa na tom koalícia aj opozícia. Slovensku sa podarilo vstúpiť do EÚ a NATO. Od roku 2006 tiež získalo kreslo nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Podľa predsedu Zahraničného výboru NR SR Pavla Pašku sa na tomto úspechu významne podieľali aj opozičné politické strany. "Trošku nás mrzí, že zamrzol ratifikačný proces Európskej ústavy, za to naša vláda nenesie zodpovednosť." Schvaľovanie euroústavy sa ocitlo na mŕtvom bode potom, ako jej text v referende odmietli občania Holandska a Francúzska. Sociálni demokrati by po prípadnom nástupe do vlády priority v tejto oblasti korigovali len mierne. "Viac ako na oblasť západného Balkánu by sme sa možno sústredili na vzťahy s okolitými štátmi," avizuje Paška.