Riešenie konfliktov
Schelling vo svojej knihe Stratégia konfliktu na konci 50. rokov na pozadí pretekov v zbrojení vykreslil svoje ponímanie teórie hier ako jednotnej platformy sociálnych vied. Ukázal, že jedna strana dokáže posilniť svoju pozíciu zjavným zhoršením svojich možností. To znamená, že schopnosť odvety môže byť oveľa užitočnejšia než schopnosť odolať útoku, a neistá odveta je spoľahlivejšia a účinnejšia než istá odveta. Práve tento pohľad mal veľký význam pri riešení konfliktov a zabraňovaní vojnám.
Schellingova práca priniesla nový rozvoj teórie hier a podporila jej používanie a uplatňovanie v sociálnych vedách. Jeho analýza strategických záväzkov vysvetľuje celý rad fenoménov, konkurenčnými stratégiami firiem počnúc, rozhodnutiami politickej moci končiac.
Analýza spolupráce
Aumannov príspevok k rozvoju teórie hier pozostáva z prvej kompletnej analýzy tzv. nekonečne opakovaných hier. Vo svojom výskume zistil, že v mnohých reálnych situáciách sa spolupráca udržiava v dlhodobých vzťahoch oveľa ľahšie než jednorazovo.
Aumann zistil presné výsledky, ktoré po určitom čase prinesú dlhodobé vzťahy. Krátkodobé hry sú podľa jeho analýzy príliš obmedzené.
Teória opakovaných hier zlepšuje pochopenie predpokladov spolupráce. Prečo je komplikovanejšia, keď má veľa účastníkov, a keď komunikujú nepravidelne, kedy sa vzťahy rozpadávajú, kedy je časový horizont príliš krátky, alebo keď postup ostatných nie je možné jasne odsledovať.
Riešenie týchto otázok pomáha vysvetliť ekonomické konflikty, napríklad cenové či obchodné vojny, ako aj dôvody, pre ktoré niektoré komunity úspešnejšie riadia spoločné zdroje než iné. Analýza opakovaných hier objasňuje prístup mnohých inštitúcií, či už ide o obchodné združenia, alebo organizovaný zločin, o rokovaniach o mzdách a medzinárodných obchodných zmluvách.
Teória hier
Sociálne vedy sa už dlho snažia pochopiť základné príčiny konfliktov a spolupráce. Vypracovanie teórie hier v polovici minulého storočia viedlo k významným výsledkom a umožnilo vedcom analyzovať predmet výskumu s matematickou presnosťou.
Základy tejto teórie položila kniha Johna von Neumanna a Oscara Morgensterna Teória hier a ekonomické správanie (The Theory of Games and Economic Behavior), publikovaná v roku 1944. Laureáti Nobelovej ceny John Harsanyi, John Nash a Reinhard Selte o polstoročie rokov neskôr pridali nové koncepty a riešenia, ktoré podstatne zvýšili užitočnosť a prognostickú silu teórie hier. A v tomto roku významný príspevok priniesli najnovší nositelia Nobelovej ceny Aumann a Schelling.
Nie je cena ako cena
Prestížne ocenenie pre ekonómov, dotované sumou desať miliónov švédskych korún, v skutočnosti nie je pravou Nobelovou cenou. Klasická cena pre medicínu, chémiu, fyziku, literatúru a mier sa udeľuje od roku 1901 každoročne v deň výročia úmrtia vynálezcu a priemyselníka Alfreda Nobela (1833 - 1896), kým ekonómovia sú oceňovaní až od roku 1969. Odvtedy bolo ocenených celkovo 56 ekonómov, z ktorých drvivá väčšina boli a sú Američania. Odlišuje sa aj spôsob financovania. Peniaze nepochádzajú z prostriedkov Nadácie Alfreda Nobela, ktorá je dedičstvom po vynálezcovi dynamitu, ale od švédskej centrálnej banky. Ocenenie má aj iný názov: Cena Bank of Sweden za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela.
Robert J. Aumann sa narodil v roku 1930 vo Frankfurte, v súčasnosti má izraelské a americké štátne občianstvo. Doktorát v matematike získal v roku 1955 na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT). Je profesorom Centra racionality Jeruzalemskej hebrejskej univerzity (Hebrew University of Jerusalem) v Izraeli.
Thomas C. Schelling sa narodil v roku 1921 v Oaklande. Doktorát ekónomie získal v roku 1951 na Harvardovej univerzite. Je profesorom na University of Maryland.
|
Robert J. Aumann sa narodil v roku 1930 vo Frankfurte, má izraelské a americké štátne občianstvo. Doktorát v matematike získal v roku 1955 na Massachusettskom technologickom inštitúte. Je profesorom Centra racionality Jeruzalemskej hebrejskej univerzity v Izraeli. Snímka Rony Naaman, Hebrew University of Jerusalem |
Thomas C. Schelling sa narodil v roku 1921 v Oaklande. Doktorát ekónomie získal v roku 1951 na Harvardovej univerzite. Je profesorom na University of Maryland. Snímka University of Maryland |