SDKÚ-DS
Strana nedávno vyšla s plánom znižovať dane z príjmu fyzických osôb, či odvody, a to o percento ročne. Minister financií Ivan Mikloš to podmienil tým, že by opatrenia nemali znížiť deficit verejných financií. Zatiaľ čo ministerka práce Iveta Radičová tvrdí, že na znižovanie odvodov nie je miesta, ekonómovia by skôr uvítali tento krok namiesto nižšej rovnej dane. Ak by sa napríklad daň z píjmu dostala na 15 percent namiesto súčasných 19, znamenalo by to rast čistých príjmov ľudí.
Strana tiež navrhla zvýšiť hrubé mzdy o celkovú výšku sociálnych a zdravotných odvodov. Nebráni sa tomu ani súčasná opozícia, no reálne príjmy by to neovplyvnilo. Zmenila by sa len výplatná páska a naše platy by vzrástli len štatisticky.
Smer
Najväčší opozičný subjekt chce, aby sa daň z príjmov fyzických osb stala progresívnou. Znamená to, že ľudia s nižšími platmi by platili aj nižšie dane a naopak, lepšie zarábajúci by do rozpočtu odvádzali viac.
Smer tiež chce zvyšovať minimálnu mzdu tak, aby sa zvýšil jej pomer k priemernej mzde. Strana pôvodne navrhovala podiel 60 percent, no od konkrétnych čísel neskôr ustúpila. Ekonómovia medzičasom upozornili, že by to mohlo mať veľmi zlý dopad na zamestnanosť na Slovensku. Socialisti by tiež radi zvýšili zdanenie podnikateľov. To by sa však za istých okolností tiež mohlo prejaviť v stlemní rastu miezd. Tí by totiž mali tendenciu viac šetriť na zamestnancoch.
HZDS - ĽS
Program HZDS počíta s tým, že na dani z príjmov uľaví najslabšie zarábajúcim skupinám. Uľavilo by sa napríklad 106-tisíc ľuďom, ktorí dnes na Slovensku zarábajú minimálnu mzdu 6 900 korún.
"Pri fyzických osobách chceme znížiť daňové zaťaženie najnižších príjmových skupín," tvrdí strana vo svojom oficiálnom programe. Takisto solidárne sa chce zachovať aj k podnikom. Zavedenie daňového bonusu pri reinvestovanom zisku by malo podporiť prílev domácich aj zahraničných investícií. Pri zahraničných investíciách je to však otázne: Zahraničné firmy zisky často neinvestujú, ale na dividendách delia akcionárom. Mohlo by to pre nich znamenať, že by ich konkurenti mohli svoj profit umelo stláčať tak, aby mali výhodnejšie daňové podmienky.
KDH
Kresťanskí demokrati plánujú postupne zvýšiť priemerný plat učiteľa na 120 percent priemernej mzdy na Slovensku. Ak by to platilo už dnes, učitelia by v priemere zarábali takmer 21-tisíc korún v hrubom. Strana má tiež v úmysle zvyšovať aj policajné platy, o koľko presne, zatiaľ nešpecifikovali.
Na výšku miezd by však mali vplyv aj navrhované zmeny v odvodovom zaťažení. KDH presadzuje jeho pokles o sedem percentuálnych bodov. Odpočítateľnou položkou dane by boli napríklad náklady na vzdelanie detí, zaplatené úroky z hypotekárneho úveru, úroky zo stavebného úveru a cestovné náklady na dochádzanie do práce.
SMK
Volebný program Strany maďarskej koalície o osobitných opatreniach na rast miezd nehovorí. Rast priemerných platov by mal byť vyvolať vysoký a udržateľný rast ekonomiky. Ten by sa mal podľa strany pohybovať v rozmedzí päť až šesť percent ročne, pričom rast priemerných platov by túto úroveň prekročiť nemal. V opačnom prípade podľa SMK hrozí, že zvyšovanie platov bude rýchlejšie ako produktivity práce, čo by vyvolalo tlaky na zvyšovanie inflácie. Nakoniec, platy už rástli rýchlejšie ako produktivita už v minulom roku.