Slovensko musí od budúceho roka zaviesť spotrebné dane na elektrinu, zemný plyn a uhlie. Nariaďuje to eurosmernica, ktorá predpisuje minimálne zdanenie nielen pri motorových palivách, ale aj pri spomenutých energiách. Zároveň však dovoľuje vládam krajín energie od tejto dane oslobodiť, ak sa používajú v určitých technológiách či službách.
"Zavádzanie nových daní vo všeobecnosti nepodporujeme," povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Napriek tomu sú odhodlaní v prvom polroku vypracovať zákon o spotrebnej dani z pevných palív a z elektriny. "V týchto dňoch sme požiadali o odbornú spoluprácu ministerstvo hospodárstva," doplnil Papanek. Od hospodárskeho rezortu chcú vedieť výšku spotreby elektriny, plynu, ale aj motorových palív podľa použitia, ako aj návrhy na daňové zvýhodnenie.
Papanek nechcel uviesť výšku daní pre jednotlivé energie ani to, akú celkovú záťaž pre ekonomiku bude znamenať. Minimálna daňová záťaž požadovaná smernicou však nie je vysoká. Slovenské ministerstvo financií navyše dohodlo s Európskou komisiou, že stačí zaviesť zdanenie na polovičnej úrovni z minimálnej hranice až do začiatku roku 2010, keď musíme plyn a elektrinu zdaniť aspoň na minimálnom limite. Uhlie musíme naplno zdaniť už od roku 2009. Zdanenie na polovičnej úrovni by znamenalo pre štát dodatočný príjem zhruba 1,25 miliardy korún. Najviac by plynulo zo spotreby zemného plynu - vyše 0,7 miliardy, na zvyšku by sa zhruba rovnako podielalo zdanenie elektriny a uhlia. Do ich ceny by sa zdanenie premietlo zvýšením asi o pol percenta. To však vzhľadom na vývoj cien energií nebude mať na firmy veľký dopad.
Podnikatelia sa napriek dohovorenej redukcii sadzieb chcú pokúsiť o ďalšie zmäkčenie podmienok. Ako potvrdil energetický expert Klubu 500 Miroslav Kučera, v súvislosti s energetickými daňami chce líder združenia Vladimír Soták navštíviť ministra financií Ivana Mikloša. Rozšírenie spotrebných daní o elektrinu, zemný plyn a uhlie, naopak, víta Igor Iliaš z bratislavského Energy centra, ktoré sa zaoberá energetickým poradenstvom. "Predpokladám, že peniaze získané z týchto daní štát nasmeruje na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Produkcia elektriny z vetra, malých vodných elektrární s výnimkou biomasy vychádza drahšie ako z fosílnych zdrojov," vysvetľuje.
"Sústo" pre lobistov
Smernica o daňovom rámci pre zdaňovanie energií a elektriny EC 2003/96 a jej doplnok z roku 2004 je príkladom, čo všetko sa dá v Bruseli vylobovať. Umožnila napríklad znížiť spotrebnú daň na benzín pre taxíky v Taliansku, Portugalsko si presadilo nižšie zdanenie elektriny na Azorách, Fínsko dokázalo vylobovať oslobodenie zemného plynu od zdanenia.
Lídrom v zdanení elektriny je Nemecko, daň zaviedlo pred piatimi rokmi a postupne zvyšuje jej sadzbu. V roku 2004 vybralo za elektrinu spotrebnú daň celkovo 6,6 miliardy eur, to predstavuje polovicu z dane za cigarety. Najvyššiu sadzbu spotrebných daní pri elektrine uplatňuje Dánsko - 90 eur za megawatthodinu pre priemysel. Pre ostatných spotrebiteľov je to 82 eur za MWh. Takýmto zdanením elektrina zdražie na viac ako dvojnásobok.
Z nových členských krajín EÚ elektrinu zdaňuje Poľsko, sadzbou 20 zlotých za MWh. Za rok 2004 vybralo na na tejto dani v prepočte takmer 25,5 miliardy korún, čo je o niečo viac ako z piva. Maďarsko elektrinu zdaňuje zatiaľ iba pre podnikateľov. Naši južní susedia zdaňujú aj zemný plyn.