Nepoznám inú krajinu, ktorá by mala toľko kvalitných múzeí, ako ich je v USA. Azda tam tak kompenzujú svoj neskorší nástup do formovania histórie. Sú medzi nimi aj múzeá vedy, v ktorých sa môžeme s jej výsledkami oboznámiť štúdiom či interaktívnou formou pomocou hier, jednoduchých fyzikálnych alebo chemických pokusov. Popularizácia vedy, lebo o to tu ide, má za následok záujem a súhlas verejnosti investovať do jej rozvoja. Bolo by však omylom myslieť si, že súhlas verejnosti je podmienkou podpory vedy, ako sa nás o tom snažili presvedčiť niektorí slovenskí politici s cieľom oddialiť tento bod zvratu v našej štátnej politike, naliehavo presadzovaný Európskou komisiou cestou stratégie sformulovanej v Lisabone a v Barcelone. Ľudia vyjdú do ulíc kvôli daniam, dôchodkom, politickým nešvárom alebo futbalu, ale nie kvôli vede.
Rozhodnutie o podpore vedy a výskumu je primárne v rukách vlád jednotlivých krajín, je mierou ich pokrokovosti a schopnosti dlhodobejšej rozvojovej koncepcie a vízie. Popularizácia vedeckých poznatkov a ich praktických aplikácií je v ére vedomostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky dôsledkom takejto koncepcie, je nástrojom prerastania vedy a výskumu spoločnosťou. Prejavuje sa to tým, že sa začína viac hovoriť o komunikácii vedy. Je to vyššie štádium popularizácie a tam, kde sa mu dáva priestor, dopadajú prieskumy, ako sa verejnosť o vedu zaujíma, lepšie. Komunikácia vedy je základom národnej vedeckej kultúry.
V slovenskej politike sme počas predminulého, a najmä minulého roku zaznamenali politické a organizačné kroky, ktoré naznačujú, že vedecká kultúra dostane azda rozvojovú šancu. Tento prísľub cítiť, aj keď z neho zotrieme nánosy obvyklej predvolebnej propagandy. Svedčí o tom program Minerva, nový rezort pre vedomostnú spoločnosť, granty na popularizáciu vedy, ocenenia najvyšších členov výskumnej komunity, výstavy, zámer zriadiť ministerský útvar na informovanie verejnosti v tomto smere.
Slovenská akadémia vied venuje komunikácii vedy značný priestor a cestou ústredného tlačového odboru a jednotlivých pracovísk produkuje ročne okolo 2 000 informačných výstupov pre všetky druhy médií. Najväčší rastový potenciál má internet. Vítame preto aj projekt tejto prílohy, ktorý otvára priestor predstavovať výsledky aplikovateľné v priemyselnej praxi. V akadémii chápeme síce aplikáciu výsledkov širšie, patrí do nej aj vzdelávanie a bezpečnosť obyvateľstva, kultúra, zdravotníctvo, životné prostredie a iné zložky, je však skutočnosťou, že aplikačný potenciál nášho výskumu nie je zatiaľ dostatočne využitý. Uvedený projekt tomu podáva pomocnú ruku.
Bolo by však omylom uvažovať o slovenskej vede a výskume ako o niečom, čomu patrí iba budúcnosť. Patrí im aj prítomnosť. Úspešný ekonomický rast krajiny je aj výsledkom angažovanosti našej vedy. Žiaľ, zatiaľ nemáme dostatok nástrojov, aby sme vyhodnotili mieru tejto prospešnosti. Ale hovoriť o tom je prvý a nevyhnutný krok.
Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc, Dr.h.c., predseda SAV