Bratislava verzus Prokopovič

Ak rezort dopravy neumožní bratislavskému samosprávnemu kraju a mestu Bratislava podieľať sa na privatizácii Letiska M. R. Štefánika - Airport, predseda kraja Ľubo Roman nevylučuje, že sa tým bude zaoberať Koaličná rada. Pre HN uviedol, že požiadavku samosprávy podporuje aj predseda strany Pavol Rusko. Roman, ktorý je podpredsedom ANO, chce o tom na budúci týždeň hovoriť na jej predsedníctve. Tvrdí, že tým obhajuje aj záujmy Košíc a košického samosprávneho kraja pri privatizácii tamojšieho letiska.

Pätnásť percent, ale delené dvoma?
Roman spolu s primátorom Bratislavy Andrejom Ďurkovským žiada, aby mesto a kraj mali v letisku po 15 percent, čo rezort dopravy odmieta. "Trvám na tom, že za neochotou ministerstva je snaha štátnych úradníkov získať miesta v dozornej a správnej rade spoločnosti. Nestarajú sa o budúcnosť kraja, alebo mesta, ale len o svoju," zdôraznil Roman. Požiadavku odôvodňuje tým, že samospráva vie firmy manažovať lepšie ako štátni úradníci.
Podľa hovorcu ministerstva hospodárstva Maroša Havrana rezort chce, aby obidve samosprávy dostali dovedna najmenej 15 percent. "Mesto a samosprávny kraj by sa mali dohodnúť, koľko komu pripadne. Podstatné je, aby v rukách štátu ostalo 34 percent, takže privatizér by mal 51-percentný balík. Takéto rozdelenie je najvýhodnejšie," dodal Havran.

Samospráva navrhuje kompromis
Podľa Ďurkovského chce magistrát z letiska 15-percentný podiel akcií, aby mohol ovplyvňovať jeho rozvoj a rast. "Letisko zaťažuje exhalátmi a hlukom obyvateľov mesta a priľahlých obcí. Preto nie je možné, aby sa ďalej rozvíjalo bez našej účasti," povedal. A prečo žiada práve 15 percent? "Keby to bolo viac, budúci investor by mohol chcieť, aby sme sa podieľali aj na investíciách do techniky, čo nepokladám za možné a vhodné. Je však nevyhnutné, aby sme pomáhali pri rozvoji dopravy a ďalšej infraštruktúry," vysvetľuje Ďurkovský.
Ako príklad uviedol Viedeň. V tamojšom letisku, ktoré nie je v jej intraviláne, má 20-percentný podiel.
Hovorca ministerstva dopravy Tomáš Šarluška pripomína, že ide o súčasný stav. K takejto situácii podľa neho treba dospieť aj na Slovensku, čomu sa ministerstvo nebráni. Pre Ďurkovského je zasa neprijateľné, aby mesto a samosprávny kraj získali svoj podiel až okolo roku 2010. Preto spolu s Romanom navrhuje kompromis: teraz po desať percent a neskôr zvyšných päť.

Ministerstvo akcie zatiaľ nepustí
Šarluška však tvrdí, že "v tomto kole privatizácie samospráva nedostane nič". Rezort dopravy predloží najneskôr v septembri do vlády koncepciu privatizácie bratislavského a košického letiska. "Spolu s poradcom odporúčame, aby schválila na privatizáciu 66-percentný balík a 34 percent si ponechal štát. Je to pre to, aby nebolo viac akcionárov, lebo v opačnom prípade by sa znížila cena letísk," hovorí Šarluška. Pripomína, že v tom istom čase sa bude privatizovať letisko v Budapešti. Tým vznikne pre naše letiská vážny konkurent. "Pokiaľ ide o obvinenia pána Romana, mohol by som povedať, že aj jemu ide o miesta v dozornej rade. Podľa zákona o štátnej službe štátni úradníci nemôžu dostať odmenu za prácu v dozorných radách. Takže neviem, o aké miesta mu ide," dodal Šarluška.
Tender na privatizéra letísk pravdepodobne vypíšu do konca tohto mesiaca. Strategický investor pre obidve letiská má byť známy ešte v tomto roku.

Firma, ktorá rastie
Podľa hovorkyne Želmíry Habánovej minulý rok letisko skončilo so ziskom. Firma vlani prepravila o 86 percent cestujúcich viac ako v rok predtým, pričom v prvom štvrťroku 2005 sa dynamika rastu ešte zrýchlila. Spoločnosť podľa Habánovej predpokladá, že rok ukončí so ziskom niekoľko desiatok miliónov korún.
Bratislavské Letisko M. R. Štefánika vzniklo ako akciová spoločnosť vlani 5. mája. Podľa hovorcu ministerstva sa už o firmu so základným imaním 7,130 miliardy korún zaujímalo viacero spoločností. Popri rakúskom leteckom dopravcovi Austrian Airlines to boli napríklad frankfurtské a viedenské letisko. Letisko Viedeň, ktorému Bratislava konkuruje nižšími letiskovými poplatkami, by chcelo uspieť prostredníctvom konzorcia záujemcov. Zloženie konzorcia bude závisieť od podmienok vypísania súťaže. Nemali by v ňom byť žiadne letecké spoločnosti a stavebné firmy.