Aktuálne trendy v chemickom priemysle

Odvetvia chemického priemyslu v súčasnosti ustupujú zo svojich postavení v rámci národného hospodárstva. I keď v roku 2004, na rozdiel od predchádzajúcich rokov, podiel na tvorbe pridanej hodnoty, či už spracovateľského priemyslu alebo celého národného hospodárstva stúpol, bolo to spôsobené hlavne prudkou tvorbou pridanej hodnoty v jednom odvetví.
Chemický priemysel zahŕňa celú škálu výrob, ktoré sú od seba vzájomne odlišné jednak svojím vývojom, výrobnou charakteristikou, silnými a slabými stránkami, ale aj potenciálom do budúcnosti. Chemický komplex tvoria tri odvetvia - výroba ropných produktov a koksu, výroba chemických výrobkov a výroba z gumy a plastov.
Vývojové trendy sú teda v jednotlivých odvetviach chemického priemyslu značne odlišné. Odvetvím chemického komplexu, ktoré v súčasnosti prežíva najťažšie obdobie, je určite výroba chemických výrobkov. Naopak, v ostatných dvoch odvetviach možno pozorovať priaznivé výsledky vzhľadom na špecifické faktory pôsobiace v slovenskom prostredí, ale aj vzhľadom na podmienky vo svetovom hospodárstve.
Pridaná hodnota chemického komplexu sa v roku 2004 oproti predchádzajúcemu roku zvýšila až o 30 %, keď počas predchádzajúcich dvoch rokoch došlo k jej zníženiu. Hlavný podiel na spomínanom rýchlom raste má najmä odvetvie výroby ropných produktov, v ktorom pridaná hodnota v roku 2004 vzrástla medziročne až o 80 %. Pridaná hodnota vzrástla taktiež v odvetví výroby z gumy a plastov, kde sa medziročne zvýšila o 13 % a rástla už tretí rok v poradí. Naopak, tretí rok poklesu pridanej hodnoty za sebou sme zaznamenali v odvetví výroby chemických výrobkov. Po 34-percentnom prepade v roku 2002 a ďalšom 18-percentnom poklese pridanej hodnoty v roku 2003, tá klesala aj v roku 2004 - a to o 9,1 %.
Neobvykle vysoký rast pridanej hodnoty sa prejavil aj vo zvýšení podielu na jej tvorbe, či za samotný spracovateľský priemysel alebo za celkové národné hospodárstvo. Jasne však vyplýva, že v roku 2004 si podiel zvýšila len výroba ropných produktov a koksu, kým v ostatných dvoch odvetviach podiel stagnoval (výroba z gumy a plastov) prípadne sa znížil (výroba chemických výrobkov).
Rýchly rast pridanej hodnoty sa prejavil aj v znížení výrobnej náročnosti, keď sa oproti predchádzajúcemu roku znížila o 2,7 percentuálneho bodu. Ako však už bolo spomenuté, tento pokles bol spôsobený hlavne nárastom pridanej hodnoty v odvetví výroby ropných produktov a koksu, kde sa výrobná náročnosť znížila o 6 percentuálnych bodov. Menšou mierou aj vo výrobe z gumy a plastov, kde však výrobná náročnosť klesla iba mierne, o 0,5 percentuálneho bodu. Vo výrobe chemických výrobkov sa, naopak, výrobná náročnosť zvýšila o viac ako jeden percentuálny bod.
Produktivitu práce (pridaná hodnota na zamestnanca) celého chemického komplexu výrazne zvyšuje rafinérska výroba, preto je nutné skôr porovnať jednotlivé odvetvia ako celý priemysel. Výroba ropy a koksu vykazuje vôbec najvyššiu produktivitu práce v spracovateľskom priemysle a výrazne presahuje dosahovaný priemer (o 620 %). Produktivita práce výroby z gumy a plastov je taktiež vyššia ako priemer v spracovateľskom priemysle, ale iba mierne (o 16 %). Produktivita práce vo výrobe chemických výrobkov sa však nachádza pod priemerom spracovateľského priemyslu, je nižšia o 7 %. Aj tento ukazovateľ potvrdzuje výraznú rozdielnosť jednotlivých odvetví chemického komplexu na Slovensku.
Počas roka 2003 pracovalo v odvetviach chemického priemyslu 32 159 zamestnancov (pre podniky s 20 a viac zamestnancami) a oproti predchádzajúcemu roku sa ich počet znížil o 2 385 zamestnancov (o 6,9 %). K poklesu počtu zamestnancov došlo v dvoch pododvetviach (výroba ropných produktov a výroba chemických výrobkov). Pri výrobe chemických výrobkov sme zaznamenali už druhý dvojciferný pokles zamestnanosti v poradí. V roku 2003 to bolo o 14,1 % a v roku 2004 až o 17,8 %. Pokles zamestnanosti je výsledkom reštrukturalizácie a celkového útlmu odvetvia. Na druhej strane, neustále rastie počet zamestnancov v odvetví výroby z gumy a plastov. V roku 2004 sa počet zamestnancov v tomto odvetví zvýšil o ďalších 3,8 %, po takmer 10-percentnom raste v roku 2003. Aj tento údaj svedčí o sľubnom rozvoji tohto odvetvia chemického priemyslu, čo súvisí najmä s rozvojom automobilovej výroby, na ktorý je veľmi úzko nadviazané.
Priemerná mzda zamestnancov chemického komplexu bola v roku 2004 na úrovni 20 468 Sk a oproti predchádzajúcemu roku sa nominálne zvýšila o 9 % (pre podniky s 20 a viac zamestnancami). Reálne teda došlo k miernemu rastu o 1,4 %. Ako je už typické pre toto odvetvie, vývoj v jednotlivých pododvetviach bol značne rozdielny. Najvyššiu úroveň mzdy, ako aj medziročný rast, zaznamenalo odvetvie výroby ropných produktov a koksu. Priemerná mzda v tomto odvetví predstavovala 37 980 Sk a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila o 14 %. Mzda v tomto odvetví je viac ako dvojnásobne vyššia ako priemerná mzda spracovateľského priemyslu (o 118 %). V predchádzajúcom roku rovnakým tempom rástli nominálne mzdy v ostatných dvoch pododvetviach - vo výrobe chemických produktov ako aj vo výrobe z gumy a plastov. Mzda sa v týchto odvetviach medziročne zvýšila o 7,5 % a mierne vyššie mzdy poberali pracovníci v odvetví výroby z gumy a plastov. Aj v týchto dvoch odvetviach presahuje mzda zamestnanca priemernú mzdu spracovateľského priemyslu.
Na základe vývoja produkcie možno tiež pozorovať rozdiely vo vývojových tendenciách jednotlivých pododvetví. Pri porovnateľnej báze v roku 2000 môžeme konštatovať, že najrýchlejšie z hľadiska produkcie rastie výroba z gumy a plastov. Index priemyselnej produkcie je v roku 2004 v tomto pododvetví na 60 % vyššej úrovni ako v roku 2000. Priemyselná produkcia ostatných dvoch pododvetví sa vyvíja pomalšie ako celková priemyselná produkcia. Vo výrobe ropných produktov je výroba oproti roku 2000 vyššia o 25 %. Je potrebné dodať, že v roku 2004 sa zvýšila zhruba o 8 percentuálnych bodov (vzhľadom na bázu v roku 2000). Najhoršie na tom je výroba chemických výrobkov, ktorá sa aj v roku 2004 pohybuje na úrovni z roku 2000.
V roku 2004 predstavovalo saldo zahraničného obchodu s výrobkami chemického komplexu 18,4 mld. Sk a oproti predchádzajúcemu roku sa znížilo o 4,8 mld. Sk. Porušil sa teda trend kontinuálneho zhoršovania deficitu zahraničného obchodu tohto sektora začatého v minulosti. Nominálna hodnota vývozov tohto sektora sa zvýšila o 23 %, kým dovozy výrobkov tohto sektora stúpli o 15 %. Rovnako ako pri iných ukazovateľoch aj tu existujú zásadné rozdiely vo vývoji medzi pododvetviami.
Dlhodobo kladnú bilanciu si udržuje pododvetvie výroby ropných produktov a koksu. Aj v roku 2004 zaznamenalo odvetvie prebytok zahraničnoobchodnej bilancie v hodnote 28,2 mld. Sk. Oproti predchádzajúcemu roku došlo v tomto smere ešte k zlepšeniu, keď sa prebytok zvýšil o ďalších 30 %. Najväčšiu zásluhu na kladnom vývoji má predovšetkým vývoz rafinérskych ropných produktov, kde kladné saldo predstavuje hodnotu 31,8 mld. Sk.
Zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie oproti minulému roku sme zaznamenali tiež vo výrobe z gumy a plastov. Napriek tomu je bilancia stále negatívna a deficit predstavuje 11,3 mld. Sk, oproti predchádzajúcemu roku sa však znížil o 14 %. Zníženie salda môžeme pokladať za výsledok rýchlejšieho rastu vývozov výrobkov tohto odvetvia ako dovozov. Hodnota vývozov oproti roku 2003 vzrástla o 13,5 %, kým hodnota dovozov o 6 %. Významne na zlepšenie deficitu vplýval rast vývozov pneumatík a duší z gumy, kde sa hodnota vývozov oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 14,5 %.
Saldo zahraničného obchodu s chemickými výrobkami je aj v roku 2004 vysoko deficitné a oproti predchádzajúcemu roku sa ešte zvýšilo. Deficit predstavuje 35,2 mld. Sk a v roku 2004 sa zvýšil o 11 %. O tento vysoký deficit sa postarali hlavne farmaceutické výrobky, ktorých deficit zahraničného obchodu predstavuje 21 mld. Sk, ako aj náterové farby a laky (deficit 6 mld. Sk). Aj z podrobnejšej štruktúry zahraničného obchodu tohto pododvetvia možno usúdiť, že toto odvetvie sa vo väčšej miere zameriava na ťažšiu chémiu a, naopak, chýbajú mu nové a progresívne odvetvia ľahkej chémie, ako napr. farmácia.
Na základe vykazovania klasifikácie zahraničného obchodu (SITC), najväčším obchodným partnerom Slovenska v oblasti chemikálií je Nemecko. Vývoz chemikálií do Nemecka v sledovanom období predstavoval 17 % z celkového množstva exportovaných chemikálií. Dovoz chemikálií z tejto krajiny dosiahol 21,8 % celkového importu. Druhým najväčším medzinárodným obchodným partnerom v tejto oblasti je Česká republika. Dovoz chemikálií z Českej republiky predstavoval 13,5 % celkového dovozu a vývoz dosiahol 24,6 % celého vývozu chemikálií. K ďalším významným obchodným partnerom patrí taktiež Poľsko, Taliansko, Rakúsko a Maďarsko.
Do roku 2004 mal rast cien v odvetviach chemického priemyslu nižšiu dynamiku ako pri cenách v celkovom priemysle. V roku 2004 to však už neplatí. Kým ceny v priemysle vzrástli len o 2,6 %, ceny pododvetvia spracovania ropy, ako aj chemických výrobkov, rástli rýchlejšie. Je to výsledok jednak zvyšovania cien ropy vo svete (spracovanie ropy), ako aj "dozvuky" deregulácie cien energií, ktoré sa prejavili dodatočne (chemické výrobky), prípadne oboch týchto faktorov. Ceny vo výrobe z gumy a plastov oproti minulému roku klesli.

Z hľadiska finančného hospodárenia podnikov možno konštatovať, že k najväčšiemu nárastu výnosov, ako aj hospodárskeho výsledku, došlo v pododvetví spracovania ropy. Výnosy sa v tomto odvetví zvýšili o 23,2 % a hospodársky výsledok sa zlepšil dokonca o 173 %. V oboch zvyšných pododvetviach došlo k zlepšovaniu zisku, i keď pri pododvetví výroby chemických výrobkov sme zaznamenali mierny pokles výnosov.
Ako sme už viackrát spomínali, chemický komplex pozostáva z niekoľko navzájom odlišných odvetví. Kým výroba gumárenského priemyslu je jedna z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí v národnom hospodárstve, produkcia chemikálií už dlhšie obdobie stagnuje a nepredpokladáme významnejšiu zmenu v najbližšom období. Deregulácia cien sa podpísala pod zvýšenie energetických nákladov podnikov, ktoré sa už dlhšie spoliehali na výhody nízkych cien energií. Navyše ani situácia chemického priemyslu vo svete nie je najlepšia a európske podniky čelia silnej konkurencii z Ázie. Vysoká cena ropy tiež nehrá do karát chemickým výrobcom.

Miesto chemického komplexu v rámci hospodárstva SR možno zhrnúť do týchto bodov:
- Chemický komplex pozostáva z rozdielnych odvetví
- Zamestnanosť vo výrobe chemických výrobkov a v rafinérskej výrobe v posledných rokoch klesá, naopak vo výrobe výrobkov z gumy a plastu rastie
- Mzda je nad priemerom celej SR, mzda v odvetví spracovania ropy vysoko prevyšuje priemer SR
- Najdynamickejší rast produkcie zaznamenala produkcia výrobkov z gumy a plastov, pričom produkcia chemických výrobkov stagnuje
- Spracovanie ropy vytvára kladné saldo obchodnej bilancie, kým ostatné dve odvetvia záporné saldo

Vývoj trendu produkcie v odvetví (rok 2000=100)

HDP a chemický priemysel