Hovoríme o energetickej kríze, to skloňujú analytici aj zahraniční vládni predstavitelia. Poďme úplne na začiatok, čoho je toto dôsledok?
Hovoríme o energetickej kríze, ale nie v súvislosti s množstvami energii, ale v súvislosti s cenami, ktoré nám naozaj prudko vyskočili za posledného pol roka. Tých dôsledkov prečo sa to stalo, je hneď niekoľko. Treba sa pozrieť na to, že toto zdražovanie neprebieha len v Európe, ale v rámci celého sveta, rovnaký problém majú v Ázii či v Spojených štátoch. V Európe to naštartovala najmä to, že niektoré zdroje, ktoré sme mali doteraz v sústave, najmä nemecké jadrové elektrárne, sú postupne odstavované. Do konca tohto roku to budú odstavené tri elektrárne. V budúcom roku to budú posledné tri elektrárne a následne už Nemecko bude bez jadra.
Tá predstava, že takéto množstvo energii budú môcť nahradiť obnoviteľnými zdrojmi sa ukázalo, už na začiatku tohto roku, ako nie celkom postavené na pevných základoch. Zrazu nám v priebehu jedného mesiaca nefúkalo tak, ako bolo očakávané a v sieti nám vypadlo 15 až 20 terawatthodín elektrickej energie. To je asi polovica spotreby Slovenska v rámci jedného roka. Druhým momentom bolo, že je tu aj nejaké oživovanie. Síce nemôžeme hovoriť o čase ako pred pandémiou, ale vidíme oživovanie ekonomiky, naštartoval sa priemysel. Je tu zvýšený dopyt po energiách. Navyše naštartovali sa nové elektrárne, najmä plynové alebo paroplynové, ktoré čakali na svoju príležitosť a zrazu sa nám zvýšil aj dopyt po plyne, takže tam sa to tak nejak vyrovnávalo, alebo teda, krivka ceny sa ťahá súbežné.
Čo ešte?
Boli tu aj trhové dôvody, veľmi prudko nám stúpla cena emisných povoleniek. Vyskočili skoro na trojnásobok a oni sú súčasťou tej ceny. Stalo sa to preto, že sa stali klasickou komoditou, ktorá sa obchoduje na burze. V Luxemburgu sme sa na Rade Európskej únie...
Zostáva vám 85% na dočítanie.