O čo ide v spore
Jakubiskovi právnici opierajú svoje tvrdenie o vlastníctve producentských práv o list z ministerstva kultúry odoslaný ešte v roku 1998 na adresu vtedajšieho predchodcu ústavu - Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. List vznikol na podnet producentov, ktorí sa po zániku filmového štúdia Koliba zaujímali o osud práv k filmom vytvoreným v rokoch 1991 až 1995. Rezort kultúry v liste konštatoval, že výkon práv autorov k týmto filmom mal zo zákona z roku 1965 výrobca - Slovenská filmová tvorba Bratislava Koliba. Pri privatizácii štúdia v rokoch 1995 - 1996 však práva neprešli na právneho nástupcu ale na autorov. Jakubisko to však vníma tak, že na autorov by mali prejsť práva k všetkým filmom vyrobených od roku 1965. A tí podľa neho majú právo rozhodovať o ďalšom použití diela. "Práva výrobcu preto nemá ústav, ale Jakubisko," dodáva právny zástupca Jakubiska v tomto spore - Peter Kvasňovský z kancelárie Valko & partners.
Riaditeľka sekcie médií a audiovízie ministerstva kultúry Zuzana Mistríková však vysvetľuje tento list inak: "Keďže privatizácia Koliby sa pripravovala už v roku 1991, previedli sa všetky autorské práva k filmom medzi rokmi 1965 až 1991 delimitačným protokolom na predchodcu Slovenského filmového ústavu." Dodáva pritom, že ak by nebol podpísaný delimitačný protokol, v tom prípade by mal pravdu Jakubisko.
Nezávislý názor
A ako celú vec vidia nezávislí odborníci? "Ak existuje delimitačný protokol, mal by mať vlastnícke práva ústav," myslí si odborník na autorské práva Tomáš Kamenec. Problematický však bude výklad paragrafu šesť starého autorského zákona z roku 1965. Podľa toho totiž "autori jednotlivých zložiek filmového diela alebo diela vyjadreného podobným spôsobom a autor diela takto novo vytvoreného, ktorým je spravidla režisér, udeľujú výrobcovi povolenie k použitiu diela zmluvou. Autorské práva k dielu takto vytvorenému ako celku vykonáva výrobca." Otázkou teda môže byť, či na delimitáciu nebol potrebný súhlas autora - v tomto prípade režiséra. "Nemôžem to vylúčiť. Nemyslím si však, že by bola delimitácia nezákonná," konštatuje Kamenec. Dodáva, že bude potrebné preskúmať, či sa mohol prevod práv uskutočniť bez súhlasu autorov na tretiu osobu. Právoplatný výklad tejto normy preto bude musieť nakoniec povedať až súd. A ten bude možno musieť rozhodovať aj o pojme delimitácia. Odborníci ešte konštatujú, že ak by Slovensko postupovalo podľa českého príkladu, kde sa práva k filmom previedli na štát zákonom, o probléme by dnes nemusel rozhodovať súd. Podľa Mistríkovej však podobne ako Slovensko postupovali aj Maďari a súd rozhodol v prospech štátu.