Povestných výtlkov, na ktoré motoristi každoročne cez zimu, a najmä po nej, právom hromžia, bude v tomto roku na našich cestách pravdepodobne menej. Keďže nemrzne, asfaltové koberce sa až tak nelámu a nedrobia. Neničí ich ani soľ, lebo doteraz nebolo treba väčšinu vozoviek intenzívne posýpať. Ich povrchy sa poškodzujú približne tak ako v lete. "Ak nejaké výtlky aj vzniknú, opravujú sa priebežne," potvrdzuje Iveta Fedorová zo Slovenskej správy ciest.
Cestári nezaháľajú
"To však neznamená, že pracovníci, ktorí majú zimnú pohotovosť, sedia so založenými rukami. Čistia križovatky, krajnice ciest a ich ostrovčeky," povedal vedúci oddelenia cestného hospodárstva bratislavského magistrátu Marián Blaho.
"Robíme tie výkony, ktoré by sme mohli eventuálne robiť až na jar. Opravujeme výtlky, prehlbujeme priekopy, zrezávame krajnice a odstraňujeme suché konáre," potvrdzuje jarný režim cestárov Stanislav Ďurica, vedúci oddelenia cestného hospodárstva Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Napriek tomu sú posýpače a odhŕňače snehu stále v pohotovosti. "Nemôžeme riskovať, že ak je na obed slnko, tak my nebudeme mať službu," hovorí Jozef Havrila z oddelenia správy a údržby ciest Úradu Prešovského samosprávneho kraja.
Šetrenie
Keďže počas teplej zimy zabezpečujú samosprávy jarnú údržbu, a popritom platia za neustálu pohotovosť zimnej cestnej techniky, ušetriť dokážu najmä na nerealizovaných výjazdoch posýpačov a odhŕňačov snehu, na pohonných látkach a na posypovom materiáli.
Ten je síce povinne pripravený už od konca leta na skládkach, ak však sneh nenapadne, ušetrí sa na nasledujúcu zimu.
V Nitrianskom kraji mali za november a december takmer o tridsať miliónov korún nižšie náklady na klasickú zimnú údržbu než pred rokom, v Banskobystrickom kraji ušetrili zhruba štrnásť miliónov.
Všetko sa minie
Viacerí odborníci však upozorňujú, že nejde o šetrenie v pravom zmysle slova. Tam, kde to počasie umožnilo, sa už peniaze investovali do jarných prác, ostatné cesty sa dočkajú opráv za ušetrené peniaze na jar či v lete.
V Prešovskom samosprávnom kraji nebudú vôbec váhať, na čo peniaze použijú. "Máme nedoriešené povodňové škody. Voda nám v lete doslova zobrala mosty a podmyla piliere. Urobili sme nevyhnutné záchranné a stabilizačné práce, potrebujeme však mosty dostať do prevádzkového stavu," hovorí Havrila.
Podobne je to so šetrením za kúrenie. Keďže sa platí zálohovo, samosprávy ešte nevedia, koľko na teple ušetria. Pravdepodobné však je, že kúrenie ich vyjde na výrazne menej než vlani.
Kedy koniec "roletám"?
Aj keď momentálne nemá samospráva Bratislavy s cestami väčšie problémy, Blaho pripomína, že "nie sú v stopercentnom stave". Tlmičom motorových vozidiel, pneumatikám, ale aj chrbticiam motoristov, dáva zabrať množstvo vyjazdených koľají a asfaltové "rolety". Nerovnosti na niektorých križovatkách dosahujú desať aj viac centimetrov. "Na niektoré dáme nový betónový povrch, lebo na ňom sa nevytvárajú priehlbiny," informuje Blaho. Rozsah opráv však umožní až finančný rozpočet, ktorý ešte nie je schválený. S renováciou najhorších ciest by sa podľa neho malo začať v marci až apríli.
Náhrada za asfalt
Podobne ako v Bratislave betónový povrch nahradí asfalt aj na ďalších cestách Slovenska. Národná diaľničná spoločnosť si dala vypracovať štúdiu položenia rôznych druhov povrchových vrstiev. "Predpokladáme, že v budúcnosti sa u nás budú viac používať cementobetónové povrchy," informuje hovorca spoločnosti Marcel Jánošík. Zlepšuje sa však aj kvalita asfaltov. Napríklad Einsteinova ulica v Bratislave má špeciálny kryt z takzvaného drenážneho asfaltu. Neostáva na ňom voda a autá jazdia tichšie ako po klasickom asfalte.
Koľko ide na údržbu
Jedna miliarda korún z predaja diaľničných známok pôjde na údržbu diaľnic, 800 miliónmi sa prispeje na výstavbu nových a 400 miliónov tvorí rabat a výroba diaľničných nálepiek. Peniaze sú príjmom Národnej diaľničnej spoločnosti.
Koľko financií bude mať v tomto roku na údržbu ciest prvej triedy Slovenská správa ciest, sa zatiaľ nevie. Podľa jej pracovníčky Ivety Fedorovej, dôvodom je ešte "nepodpísaný kontrakt s ministerstvom dopravy".
Stav ciest 1.až 3. triedy v SR vyhodnotený v júni 2006 (v kilometroch) | |
veľmi dobrý | 9366,9 |
dobrý | 381 |
vyhovujúci | 2500,1 |
nevyhovujúci | 4178,2 |
havarijný | 729,2 |
Zdroj: Slovenská správa ciest |