Ak sa svetové mocnosti dohodnú na znižovaní emisií skleníkových plynov, aký to bude mať dopad na globálnu ekonomiku?
- Nie príliš výrazný. Lebo ak sa vytvára tlak na znižovanie emisií, to ešte neznamená, že zámerom je obmedzovanie priemyselnej výroby. Ale ani to, aby národné štáty vrátane Slovenska nestavali nové elektrárne, hoci by boli aj na uhlie. Emisie sa však bez ekonomického tlaku na ich producentov znižovať nedajú.
Nie je v tom však rozpor? Veď využívanie uhlia znamená aj vypúšťanie ďalších emisií.
- Nie je. Pretože stavať by sa nemali elektrárne na palivo podobajúce sa nášmu lignitu z Bane Nováky. Ten je z hľadiska prepočtu percenta únikov škodlivín a dosiahnutého energetického prínosu jedným z najmenej vhodných energetických médií, a teda aj spôsobov, ako riešiť energetické problémy.
Európska komisia uvažuje o zavedení povinného nakupovania emisných kvót, ktoré majú podniky stanovené na vypúšťanie oxidu uhličitého. Myslíte si, že to pomôže zredukovať vypúšťanie skleníkových plynov?
- Ťažko povedať, lebo zatiaľ nemáme relevantné informácie. Táto agenda je len v štádiu úvah. Preto sa to dá hodnotiť iba v hypotetickej rovine. Nevieme, aká bude cena emisií. Ak by bola len "evidenčná", tak by nemala ani dopady na ekonomiku štátov a ich podnikov. Ak by bola "symbolická", dopady by boli malé. Ale keď sa bude cena kreovať na základe súťaže podnikov o to, koľko si ktorý dokáže odtrhnúť z celkového koláča emisií, tak to môže byť pre ekonomicky slabšie subjekty likvidačné.
Znamená to, že ani v bruselských kuloároch nemajú v tom ešte celkom jasno?
- V Bruseli zvažujú, akou cestou sa treba vydať v boji proti otepľovaniu planéty. Pritom americký prezident George W. Bush, ale aj predstavitelia Japonska a iných štátov tvrdo obhajujú svojich priemyselníkov. Sú odporcami zavádzania netrhových podmienok. Pritom stanovovanie kvót, ako sa to robí v Európe, je netrhové opatrenie. Prospieva však životnému prostrediu a pomáha prežiť našej civilizácii.
Niektoré štáty EÚ a mnohé ich podniky protestujú proti prideleným emisným kvótam, lebo ich považujú za nízke. Zdá sa však, že bruselská administratíva neberie na to ohľad a tvrdo presadzuje znižovanie emisií.
- Cieľom prideľovania emisných kvót členským štátom bolo zmapovať objem reálnej produkcie oxidov uhlíka. A zároveň vytvoriť tlak na znižovanie ich vypúšťania. Tým sa zaoberajú aj lídri najsilnejších štátov sveta. V tomto kontexte sa mi zdajú naše obavy o energetickú bezpečnosť malicherné, ba až nemiestne.
Prečo?
- Lebo sme v Európskej únii. Naša energetika je súčasťou európskeho trhu s energiami. Rozprávanie o energetickej samostatnosti politicky zapácha nedôverou k ostatným jej členom. Veď v Európe je dostatok elektrárenských zdrojov. Treba však vyriešiť kapacitu prenosových trás.