Na východe Slovenska budú likvidovať nebezpečný chemický odpad. Slovensko získalo nenávratný grant vyše desať miliónov dolárov od riadiaceho orgánu globálneho fondu životného prostredia spravovaného Svetovou bankou. Na likvidáciu treba takmer 20,2 milióna dolárov, čo je vyše 620 miliónov korún.
Projekt pred dvoma rokmi naštartovali súkromné aj verejné organizácie zo Slovenska i zahraničia. Podmienkou bola finančná spoluúčasť štátu, ktorú v týchto dňoch definitívne potvrdilo ministerstvo životného prostredia. Rezort vyčlenil na tento účel štyri milióny dolárov, z ktorých dva milióny garantuje ministerstvo ako platby držiteľov odpadov s obsahom nebezpečných polychlórovaných bifenylov a zariadení za zneškodnenie v nespaľovacej jednotke.
Ekologická bomba
Najväčším producentom polychlórovaných bifenylov bola v minulosti fabrika Chemko Strážske. Ešte dnes je pri Strážskom asi 600 ton týchto veľmi nebezpečných látok s karcinogénnymi účinkami. Pod zemou na skládke Pláne leží ďalších asi 900 ton. V okolí Chemka je podľa odhadov 40-tisíc ton vysokokontaminovaných sedimentov. Na iných slovenských skládkach leží ďalších asi 800 ton polychlórovaných bifenylov. Celkovo je ich na Slovensku odhadom asi štyritisíc ton.
Zdá sa, že ľudia v okolí Strážskeho si vydýchnu. Slovensko bude ekologicky tolerantným spôsobom likvidovať perzistentné organické látky vrátane polychlórovaných bifenylov. Tie sa dnes na kontaminovanom území prostredníctvom materského mlieka dostávajú aj do tiel novorodencov.
Podmienka Bruselu
Slovensko musí ekologicky zneškodniť všetky zásoby polychlórovaných bifenylov do roku 2010. Vyplýva to hneď z niekoľkých smerníc Európskej únie. Problému likvidácie nebezpečných chemických látok sa Slovensko začalo venovať až v uplynulých rokoch, hoci sa na východe hromadili už od 30. rokov minulého storočia.
Samotné Chemko sa nechcelo do procesu zapojiť, kým sa nevyjasnia obchodné podmienky likvidácie. Aj dnes, po pristúpení do projektu, podnik považuje podmienky obchodu za tajomstvo. Chemko tiež nesúhlasilo s platbou za plnenie dohody vopred, teda s úhradou za energie, za poskytnuté služby či za samotnú likvidáciu. Spor v závere roka 2004 vyústil až do vystúpenia Chemka zo súkromného konzorcia.
Vznikli konzorciá
Istý čas hrozilo, že projekt likvidácie polychlórovaných bifenylov na Slovensku stroskotá a krajina nesplní európsku smernicu. V súčasnosti je už Chemko opäť členom súkromného konzorcia, spolu so svojou dcérskou firmou Ekologické služby. Do projektu dá asi 2,1 milióna dolárov na prevádzkovanie technológie, ďalším vstupom budú pozemky a budovy, kde sa budú nebezpečné látky likvidovať.
Ešte v tomto roku hlavná technická poradná skupina Technical Advisory Group, tvorená ľuďmi z OSN (prostredníctvom United Nations Industrial Development Organization), Svetovej banky či ministerstva životného prostredia, vyberie technológiu na nespaľovací proces zneškodňovania.
O členstvo v konzorciu majú záujem aj bratislavská firma Dekonta, ktorá disponuje marketingom a know-how v oblasti inventarizácie polychlórovaných bifenylov, nemecká spoločnosť Envio ako spolufinancovateľ projektu či SITA CZ, firma z divízie manažmentu odpadov francúzskej skupiny SUEZ-SITA. Do hry chce vstúpiť nemecká spoločnosť GPC Biotech. Členmi verejného konzorcia sú Košický samosprávny kraj, Slovenský vodohospodársky podnik a jeho Povodie Bodrogu a Hornádu a mestá Strážske a Michalovce.
Likvidácia drahšia ako spaľovanie
Peniaze na projekt začnú na Slovensko pritekať už v najbližších mesiacoch, potom prebehne tender na poskytovateľov technológie. Podľa harmonogramu je ukončenie výberu a inštalácie technológie naplánované do konca roka 2007, a likvidácia prvých asi tisíc ton z výroby v Chemku do konca roka 2008. Následne prídu na rad polychlórované bifenyly zo zvyšku Slovenska.
Podľa ministra Lászlóa Miklósa ekologicky náročnejší proces spálenia jedného kilogramu nebezpečných organických látok stojí v prepočte 35 až 40 korún. V Chemku to bude pri nespaľovacej technológii takmer 80 korún. "Vedenie je ústretové nespaľovacej metóde likvidácie, ako aj tomu, aby sa projekt na likvidáciu zrealizoval v areáli Chemka a aby sa neskôr aj komerčne uplatnil," povedala hovorkyňa Chemka Katarína Kadašiová.
Problém kontaminácie okolia Chemka PCB sleduje aj organizácia Greenpeace. Podľa koordinátora toxickej kampane Greenpeace Martina Hojsíka je jednou z najťažších environmentálnych záťaží na Slovensku. "Posúvame sa o krok bližšie k vyriešeniu vyše 20 rokov starého problému na východnom Slovensku. Existuje však množstvo ďalších environmentálnych záťaží," pripomenul Hojsík.