StoryEditor

Lízing verzus úver: výhody a nevýhody

20.10.2005, 00:00
Medzi financovaním kúpy automobilu prostredníctvom lízingu alebo bankového úveru nie je výrazný cenový rozdiel. Napriek tomu majú obe formy obstarávania vozidiel svoje špecifiká, ktorými sa líšia. Pre koho je teda výhodnejší lízing a pre koho zasa bankový úver?

Lízing
Lízing je výhodný najmä pre podnikateľov. "Pri 36-mesačnej zmluve dokážu urýchliť odpočet auta v nákladoch, a to už za tri roky," hovorí vedúci obchodného oddelenia spoločnosti Volkswagen Finančné služby Bohumil Sák. V porovnaní s klasickými úvermi bánk sú pôžičky lízingových spoločností podľa Vladimíra Hábra, marketingového riaditeľa spoločnosti ČSOB Leasing, o niečo drahšie. "Na druhej strane je však výhodou rýchlejšie vybavenie úveru a automatické poistenie auta, čo pri úvere neplatí. Dohody s poisťovňami umožňujú ponúkať povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie pri lízingu lacnejšie, ako keby si ich vodič uzatváral individuálne," porovnáva Hábr.
Podľa Radovana Kazimíra, vedúceho oddelenia marketingu spoločnosti CAC Leasing, pri lízingu nie sú potrebné žiadne ďalšie zábezpeky, vyžaduje menej predložených dokumentov a vybavenie žiadosti je promptnejšie. "Prvá splátka je pri lízingu splatná až piaty deň nasledujúceho mesiaca - takmer mesiac sa zákazník môže voziť zadarmo," dodáva Kazimír.
Lízing osobných a úžitkových automobilov si podľa Romana Začku, riaditeľa oddelenia vzťahov s verejnosťou Tatra banky, v zásade nevyžaduje ručiteľa. Toho klient potrebuje iba vo výnimočných prípadoch. Lízingové spoločnosti zároveň ponúkajú záujemcom aj individuálne výhody. "Ak si klient zvolí v našej spoločnosti pri lízingu osobných a úžitkových automobilov 30-percentnú akontáciu a cena vozidla bude nižšia ako 800-tisíc korún, budú mu stačiť dva doklady totožnosti," uvádza príklad za spoločnosti Lízing Slovenskej sporiteľne hovorkyňa bankovej skupiny Eva Güttlerová.

Čo na to banky
Za hlavnú výhodu úveru oproti lízingu banky považujú to, že klient sa stáva majiteľom vozidla hneď pri jeho kúpe. Teda nie až po zaplatení poslednej splátky a odkupnej ceny, ako je to v prípade lízingu. "Pri úplnej škode alebo krádeži automobilu klient získa vyššie plnenie od poisťovne ako pri lízingu. Banka si uplatní svoje nároky len do výšky pohľadávky. Neuplatňuje si ostatné náklady ako lízingová spoločnosť. Klient pri bankovom úvere zároveň neplatí DPH k finančnej službe, ako je to pri lízingu," vymenúva špecialistka pre externú komunikáciu Dexia banky Slovensko Katarína Keráčiková.
Nevýhodou lízingu je podľa nej aj to, že pri krachu lízingovej spoločnosti správca konkurznej podstaty splácaný automobil skonfiškuje a klient si svoju pohľadávku uplatňuje v konkurze. Pri krachu banky sa klient stáva dlžníkom banky a dlhuje len ostávajúcu sumu úveru. Naďalej je vlastníkom auta a pôžičku spláca podľa pôvodného splátkového kalendára. "Splácané auto majiteľ môže zároveň aj pred splatnosťou úveru predať, no banka bude v takom prípade požadovať predčasné splatenie pôžičky," dodáva Keráčiková.
Tým, že klient je pri bankovom úvere majiteľom vozidla hneď od chvíle uhradenia kúpnej ceny, môže na ňom uskutočňovať akékoľvek technické úpravy. Napríklad montáž ťažného zariadenia, strešného okna, splynovacieho pohonu, fólií a podobne. V prípade financovania prostredníctvom lízingu by na takéto zásahy potreboval súhlas majiteľa, teda lízingovej spoločnosti.
Väčšina bánk, na rozdiel od lízingových spoločností, umožňuje prefinancovanie aj 100 percent hodnoty automobilu. Klient si zároveň môže zvoliť aj dlhšie lehoty splatnosti, v niektorých prípadoch bezúčelových spotrebných úverov založených nehnuteľnosťou až do 30 rokov.
Ponuku lízingu ojazdených automobilov lízingové spoločnosti obmedzujú vekom, cenou, pôvodom či počtom predchádzajúcich majiteľov vozidla. Takéto obmedzenia neexistujú, ak si klient na prefinancovanie auta zvolí bezúčelový spotrebný úver.

Ako porovnávať cenu
Porovnať cenu ponuky lízingu a bankových úverov možno len vtedy, ak človek zohľadní všetky položky, ktoré sú pre danú formu financovania špecifické. V lízingu musí počítať s akontáciou, poplatkom za spracovanie zmluvy, odkupnou hodnotou a, samozrejme, mesačnými splátkami. Pri bankových úveroch by mal zasa brať do úvahy okrem splátok aj poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za vedenie úverového účtu. Tak ako lízingová spoločnosť, aj banka môže vyžadovať, aby sa klient na kúpe spolupodieľal vlastnými prostriedkami.
Povinnou súčasťou lízingových splátok je aj havarijné poistenie. Banky ho nevyžadujú vždy, ale vinkulácia poistného plnenia z havarijnej poistky môže byť súčasťou úverového zabezpečenia. Preto by si mal človek pri porovnávaní ponúk ujasniť, v ktorom prípade poistka do výpočtov vstupuje a v ktorom nie.
Užitočným ukazovateľom toho, koľko človek preplatí, by mala byť ročná percentuálna miera nákladov, ktorej výpočet vychádza zo zákona o spotrebiteľských úveroch platného od roku 2001. Aj samotné Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré právnu normu v roku 2000 pripravovalo, však priznáva, že vzorec na výpočet spomínaného údaju je nesprávny. (hn/vil)

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
16. apríl 2024 10:17