Svahy pri cestách sa budú musieť pozornejšie testovať a kontrolovať. Zosuv zeminy, aký sa stal na diaľnici D1 medzi Sencom a Bratislavou, sa totiž môže pri rýchlom topení snehu či výdatnejších zrážkach zopakovať aj na iných miestach. Úsek, kde sa pred pár dňami stala nehoda, dokončili už začiatkom 70. rokov a zaráža aj skutočnosť, že vyplavilo celé stromy aj s koreňmi. Okrem kontrol bude preto potrebné zalesňovať rizikové miesta iným druhom drevín. "Každý materiál má svoju životnosť a časom sa unaví. Musíme sa do budúcnosti na podobné situácie pripraviť a vytvárať fondy na pravidelnú prevenciu cestnej siete," hovorí vedúci katedry geotechniky na Stavebnej fakulte STU v Bratislave Peter Turček.
Podľa neho treba preveriť, čo urobili poľnohospodári na poli nad miestom zosunu pri Senci -- či nevykopali rýhu alebo tam nevznikla preliačina, pretože voda si vždy nájde cestu dole. Neogénne íly, ktoré sa tam nachádzajú, sú totiž veľmi citlivé na zrážky. Napriek tomu je kolaps svahu v týchto miestach skôr raritou, keďže ide o rovinatú oblasť. Oveľa väčšie riziko hrozí na cestách v hornatých regiónoch Slovenska.
Turček pripomína, že zosuvy pôdy sú bežným javom všade na svete. Najväčšie nešťastie sa stalo v Taliansku v roku 1962, keď sa zosunula pôda do priehrady vo Vajonte a viac ako stometrová vlna spláchla celé údolie. V roku 1991 spadol z toho istého dôvodu most na diaľnici z Mníchova na juh. To je podľa Turčeka dôkaz, čo sa môže stať pri tvorbe výmoľov.
Na Slovensku sa ročne zosunú desiatky svahov ciest 2. a 3. triedy, na diaľnici je to prekvapujúce. "Voda je problém vždy a všade. Keď sa roztopí storočný sneh a voda musí niekam odtiecť, vždy treba skontrolovať stav a kapacitu odvodňovacieho systému," vysvetľuje Ján Šedivý z odboru cestného hospodárstva pri Výskumnom ústave dopravy v Žiline. Rozhodne sa však treba zamyslieť nad výsadbou stromov s hlbšími koreňmi ako doteraz, pretože keď ich voda vyvalí -- ako pri Senci -- je akákoľvek drahá drenáž zbytočná.
StoryEditor