Zo západu sa povodne preliali na východ

V Prešovskom a Košickom kraji, kde sa vplyvom vytrvalého dažďa vyliali rieky, vyhlásili stav ohrozenia vo viac ako sto obciach. Na niektorých tokoch dosiahla hladina vody historické maximá. Zatiaľ však nie sú hlásené straty na životoch. Voda môže ešte stúpať v dolných častiach niektorých riek. Generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Stanislav Fialík však neočakáva zdramatizovanie situácie. "Ale závisí to aj od prírody, najmä počasia."
V nasledujúcich dňoch sa má počasie na východe zlepšiť. Podľa meteorológov bude ešte prevládať oblačné počasie s prehánkami. Zrážok má byť menej a denne by nemalo padnúť viac ako päť milimetrov. V závere týždňa sa oteplí. Denné maximá dosiahnu 20 stupňov Celzia, takže pôda sa začne vysušovať.
Preliala sa hrádza
Ani uloženie vriec s pieskom však včera nezabránilo preliatiu Torysy cez hrádzu v Sadoch nad Torysou v okrese Košice-okolie. "Čo sme stihli, vyniesli sme na horné poschodie," hovorí smutná spolumajiteľka takmer nového domu pod hrádzou. Vojaci z tankového práporu z Trebišova čakali pol hodiny na piesok. Nečinne postávali vo vode, ktorá sa vzdúvala. "Armádu máme, ale nevyužitú," horekuje jeden z hasičov, ktorí tiež prišli pomôcť. "Aj tie vrecia sú akési riedke. Voda piesok vymýva a preteká," poznamenal jeden z obyvateľov obce.
"Voda klesla. Umožňuje nám to navážať kameň a spevňovať brehy Ľutinky," oznamuje Eva Bartošová, starostka obce Olejníkov v okrese Sabinov. V obci evakuovali asi 120 ľudí. Prevažne Rómov z ich osady, ktorí sa už začínajú vracať do svojich obydlí. Starostka odhaduje škody na niekoľko miliónov korún.
V obci Ruská Nová Ves pri Prešove vzala voda most cez Soľný potok. Starosta Milan Kollár je však už spokojnejší, lebo vojaci včera zmontovali provizórny, ale oceľový most. Pôvodný patril samosprávnemu kraju, takže obec nebude mať s jeho obnovou väčšie starosti.
Škody za stovky miliónov
Povodne na východnom Slovensku pravdepodobne už spôsobili škody za niekoľko sto miliónov korún. Presnejšie sa zatiaľ podľa šéfa technického štábu Ústrednej protipovodňovej komisie Mariána Supeka nedajú odhadnúť.
"Až 99 percent problémov, ktoré sa teraz na východe objavili, máme zmapovaných a pripravených na riešenie. Vedeli by sme im zabrániť. Štát nám však nevytvára podmienky, hlavne finančné, aby sme prevenciu zdokonaľovali," tvrdí Fialík.
Na východe Slovenska si v posledných rokoch povodne vyžiadali najviac obetí. Najtragickejším prípadom bola smrť 50 Rómov v obci Jarovnice pri Sabinove, kde im v júli 1998 rozbúrená Svinka zničila príbytky.
Nedávne záplavy na Záhorí a juhu Slovenska poškodili štátny a súkromný majetok a majetok samosprávy v hodnote asi 1,8 miliardy korún. Najväčšie povodňové škody - za 4,6 miliardy korún, vznikli v poslednom desaťročí na Slovensku v roku 1999.

Kraje nemajú peniaze na opravy
Prešovský ani Košický samosprávny kraj nemajú financie na odstránenie škôd po povodniach. Potvrdili to včera hovorkyne oboch samospráv. "Zvýšený výskyt povodní je dôsledkom neupravených korýt miestnych potokov. Túto situáciu však majú riešiť vodohospodárske podniky, nie samosprávny kraj," tvrdí hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Veronika Fitzeková. Samospráva upozorňovala, že štát nezabezpečuje protipovodňovú ochranu. Ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa žiadala, aby riešil reguláciu potokov. Odpoveď však nedostali. V dôsledku neregulovaných tokov sa riziko záplav a ich následky v Prešovskom kraji každoročne zvyšujú. Škody a náklady na záchranné a zabezpečovacie práce dosiahli v rokoch 2001 až 2005 vyše 315 miliónov korún. Len v minulom roku tam mali štyri povodňové situácie.
"Máme vyčlenené peniaze na riešenie dôsledkov havárií, napríklad striech školských budov, ale nie povodní," dodáva hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Soňa Jakešová. Krajská samospráva síce opravuje poškodené cesty, ale na ostatné už neostáva. Len na opravu cesty do Keceroviec potrebujú 12 až 15 miliónov korún.