Navrhuje zmenu - dlh by sa mal počítať iba podľa príjmov na originálne kompetencie, ktorými samosprávy zabezpečujú svoje základné funkcie (rozvoj regiónu, obce, investície, základné a stredné školstvo, opatrovateľskú službu, domovy dôchodcov). Na ne ide tento rok v mestách, obciach a krajoch necelá polovica takmer zo sto miliárd korún ročných rozpočtov. "Pri rozpočtovej decentralizácii nás cvičili všelijakými koeficientmi, ale takúto podstatnú si nevšimli," povedal Belica.
Nevedomosť alebo zámer
Kde sú riziká? Parlamenty samospráv môžu zámerne alebo z nevedomosti zadlžiť obec či kraj, čo pocítia aj bežní občania. "Predlžia obec a tá sa môže dostať do konkurzu," doplnil ekonóm SAV Viliam Páleník. Potom je problém - nefunguje obecný úrad, kultúrny dom, obec nemá peniaze na základné služby. Obmedzí sa napríklad verejné osvetlenie, nebudú sa budovať cesty, kanalizácia, kosiť trávniky, parky. "Musí poskytovať iba najzákladnejšie administratívne služby - napríklad notárov alebo matriky, čo jej prikazuje zákon, aj to za drahé peniaze," skonštatoval Páleník. Zadlženie samospráv by Páleník znížil na 50 percent. "Postoj vlády bol v tomto smere do značnej miery alibistický, lebo sa zdá, že tých 60 percent mechanicky prevzala z maastrichtského kritéria," myslí si Páleník.
Ministerstvo financií s kritikou nesúhlasí. "Pravidlá v zákone sú jasné, okrem toho sme vypracovali pre obce metodický postup a úlohy v ozdravnom režime a nútenej správe," povedal hovorca rezortu Peter Papanek. Ekonomický expert Združenia miest a obcí Slovenska Jaroslav Mrva považuje pravidlá za primerané. "Tento rok sa sprísnili tým, že pri výpočte dlhu sa do príjmov nezaratúvajú zisky z vlastnej činnosti obce," povedal Mrva. Pravidlá nie sú mäkké ani podľa Slovenskej ratingovej agentúry, skôr naopak. "Ak mesto má potenciál na splácanie, kritérium môže byť do určitej miery obmedzujúce," povedala analytička agentúry Štefánia Kruľová. Na Slovensku sú podľa nej aj také samosprávy, ktoré sa k tomuto kritériu približujú, no problém so splácaním úverov nemajú.
Kraj ešte neskrachoval
Kraj ešte na Slovensku neskrachoval, zato obce už áno. Zopár z nich sa na podnet ministerstva financií dostalo do nútenej správy. Napríklad obec Pavlovce v okrese Vranov nad Topľou, Lúčky v okrese Žiar nad Hronom, košická mestská časť Dargovských hrdinov a bratislavská mestská časť Devín. Pre kraje pravidlá o nútenej správe neplatia. V čase, keď sa nútená správy obcí dostala do zákona, vyššie územné celky (VUC) ešte nejestvovali. Začínali bez dlhu, a tak ministerstvo pri krajoch s nútenou správou nepočítalo. "Keď sa pozriem, s akou benevolenciou poslanci v našom kraji pristupujú k schvaľovaniu úverov, je mi z toho zle," sťažuje sa Belica. Ministerstvo financií pripravuje novelu zákona o rozpočtových pravidlách pre samosprávy. Dlh nitrianskej župy je 400 miliónov korún. "Je na zváženie, či nezaviesť pravidlá nútenej správy aj pre župy, keď sa takto správajú," povedal vládny splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský.
Belicov kolega z Trenčína Štefan Štefanec podobné problémy s poslancami nemá. "Zobrali sme si dvestomiliónový úver na opravu ciest a rekonštrukciu mostov v havarijnom stave, ale asi ho celý nevyčerpáme, nie je to podmienka banky, " hovorí trenčiansky župan. Minú asi len štvrtinu. "Voľby sa blížia, strategické rozhodnutia necháme na nové zastupiteľstvo," dodal.
Ohrozené euro?
Podľa Belicu môžu voľné súčasné pravidlá zadlžovania samospráv ohroziť zavedenie eura pre nesplnenie maastrichtského kritéria, ktoré hovorí, že verejný dlh štátu nesmie byť vyšší ako 60 percent hrubého domáceho produktu. Páleník neprikladá Belicovej obave veľkú váhu. "Tých 60 percent ešte vôbec nemáme a treba si uvedomiť, že kritérium sa počíta k nominálnemu HDP, ktoré nie je očistené o infláciu a rastie veľmi rýchlo," reaguje Páleník.
Nútená správa nielen v bankách
Nútená správa prichádza podľa zákona o rozpočtových pravidlách na rad až po ozdravnom režime. Obec ho musí zaviesť, ak jej záväzky po lehote splatnosti presiahnu 15 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka a neuhradila niektorý zo svojich záväzkov ani do 60 dní od splatnosti. Keď ozdravný režim napriek tomu nezavedie, ministerstvo môže rozhodnúť o nútenej správe. Uvaliť ju môže aj po skončení hospodárenia v ozdravnom režime, ak obec stále neplní podmienky, pre ktoré sa dostala do krízového stavu. Počas nútenej správy musí obec schváliť krízový rozpočet. Bez písomného súhlasu núteného správcu, ktorého vymenúva a odvoláva rezort financií, nemôže požívať žiadne prostriedky. Starosta, poslanci obecného zastupiteľstva, kontrolór a ani ostatní zamestnanci nemajú po zavedení nútenej správy nárok na odmeny. Ak dôvody nútenej správy pominú, správca predkladá ministerstvu financií návrh na jej zrušenie. (hn/ľja)
| Štruktúra verejného dlhu | ||
| (v mld. Sk) | ||
| Štátne rozpočtové organizácie | 493,2 | 564,8 |
| Štátne fondy | 1,2 | 0,8 |
| Slovenská konsolidačná | 15,4 | 6,2 |
| Veriteľ | 2,2 | |
| Verejné vysoké školy | 0,077 | 0,04 |
| VÚC | 0,159 | 0,167 |
| Obce | 14,5 | 19,3 |
| Zdravotné poisťovne | 0,4 | 0,2 |
| Konsolidácia vzájomných dlhov | -13,1 | -15,8 |
| Spolu | 511,8 | 578 |
| Zdroj: Štátny záverečný účet | ||