Minister dopravy Pavol Prokopovič je stále presvedčený, že diaľničné spojenie Bratislavy s Košicami bude hotové do roku 2010, odborníci tvrdia pravý opak a za najskorší reálny termín považujú rok 2013. Najmä preto, že na trase pribudne viacero tunelov, pričom výstavba každého z nich potrvá minimálne štyri roky.
Len na úseku medzi Košicami a Ružomberkom budú štyri, v dĺžke od troch do ôsmich kilometrov. "Stavebná časť trvá v ideálnom prípade 2,5 roka a technologická pol druha. Keby sa začalo hneď teraz a nedošlo by k zádrhom počas výstavby, už sme v roku 2010," spresňuje profesor Dopravnej univerzity v Žiline Ján Mikolaj.
Podľa tieňového ministra dopravy za stranu Smer -- Sociálna demokracia Ľubomíra Vážneho chýba na trase z Bratislavy do Košíc 177 kilometrov diaľnic. Dokončenie spojenia do roku 2010 považuje za technický nezmysel. "Zdržanie spôsobila zanedbaná investorská príprava v minulosti," uvádza Vážny.
Chýbajú povolenia, ale aj peniaze
Na úseku zo Žiliny do Ružomberka chýba územné rozhodnutie, stavebné povolenie i finančné zabezpečenie. Navyše, nie sú vyrovnané vlastnícke vzťahy k pozemkom. "Keby sa s prípravou začalo hneď teraz, stavba sa môže začať za dva roky -- a už sme v roku 2012," dodáva Mikolaj.
Ani to nie je reálny termín, pretože napríklad úsek Turany -- Hubová s dvomi tunelmi na trase má mať spracovanú dokumentáciu pre územné rozhodnutie vo februári budúceho roka. Na pokračovaní do Ivachnovej je už situácia trochu lepšia, pretože tu Národná diaľničná spoločnosť pripravuje dokumentáciu pre stavebné povolenie.
Cesta bude možno päť rokov meškať
Riaditeľ odboru cestnej infraštruktúry na ministerstve dopravy Marián Miškovič vidí najväčší problém na diaľničnej trase z Bratislavy do Košíc v tuneli Branisko. "Keby aj všetky úseky boli hotové, na trase Poprad -- Prešov -- Košice zostane úzke hrdlo s vozovkou 7,5 metra medzi obrubníkmi," hovorí Miškovič. Druhý smer v tuneli Branisko existuje na papieri od samého začiatku, no stavba sa zatiaľ ani nepripravuje.
"Keby sa v tomto roku vypísali všetky tendre na zhotoviteľov najťažších úsekov, rok 2010 sa dá stihnúť. Zo stavbárskeho hľadiska to možné je, chýba však investorská príprava a zabezpečené financovanie," konštatuje technický riaditeľ Doprastavu Dušan Šamudovský. Odhaduje, že pri súčasnom spôsobe prípravy stavieb sa diaľnica z Bratislavy do Košíc dokončí najskôr v roku 2015.
Mešká aj tender na súkromného investora
Ďalší tunel -- Višňové -- je súčasťou pilotného projektu v systéme verejno-súkromného partnerstva na trase Lietavská Lúčka -- Turany. Tender na súkromného investora stavby s odhadovanou cenou dvadsať miliárd korún mali vyhlásiť v prvom polroku 2006, no podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Dušana Faktora to bude úlohou až budúcej vlády.
"Nie všetci členovia vlády sú projektom verejno-súkromného partnerstva naklonení, najmä rezortu financií nie je veľmi po chuti," myslí si Faktor. "Očakávame väčšiu aktivitu zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti, pretože doteraz nepredložila ani jeden projekt, ktorý by sa dal realizovať a zadefinoval by všetky premenné," oponuje poradca ministra financií Peter Papanek.
Faktor pripomína, že pred vyhlásením tendra na súkromného investora musí Slovensko získať stanovisko Európskej komisie, že projekt nebude ovplyvňovať čerpanie eurofondov v ďalšom plánovacom období.
"Chýba tiež stanovisko Eurostatu, či sa záväzok štátu voči investorovi zaráta do štátnych záruk a ovplyvní verejné financie alebo nie," hovorí Mikolaj. Mýto bude totiž socioekonomické a nepokryje plnú výšku splátok, ktoré bude musieť štát investorovi tridsať rokov platiť.
Šamudovský oponuje, že stanovisko je jasné už od roku 2004. Štátny dlh sa nezvyšuje, keď investor na seba preberá dve z troch základných rizík projektov verejno-súkromného partnerstva.
Riziká verejno-súkromného partnerstva
Vo februári 2004 vydal Eurostat smernicu, ktorá určuje spôsob účtovania týchto projektov. Rozhoduje analýza troch základných rizík -- výstavby, dostupnosti a dopytu. Riziko výstavby pokrýva napríklad oneskorený termín odovzdania stavby, technické nedostatky či prekročenie nákladov. Riziko dostupnosti zase znamená, že infraštruktúra alebo služba spĺňa vopred dohodnuté parametre a verejnosť ju môže využívať. Na rozdiel od tretieho rizika dostupnosti, kde sa hodnotí, či sa aj reálne využíva.