Zdrojom korupcie?
Problémy potvrdil aj predseda výboru Národnej rady pre životné prostredie Mikuláš Juščík (KSS). "Je zvláštne, že tie isté priestory, kde v minulosti pôsobil fond životného prostredia, prevzal štát bez problémov. Ale keď vznikol nový fond, už sa hľadali cestičky, ako mu skomplikovať existenciu," zdôraznil. Aj on je presvedčený, že envirofond je štátny, "pretože akumuluje financie, ktoré pôvodne končili v štátnom rozpočte".
Vzhľadom na opatrenia smerujúce k zvýšeniu transparentnosti verejných financií, nie je podľa hovorcu ministerstva financií Petra Papanka zriadenie fondu systémovým riešením. "O peniazoch daňovníkov tak nerozhoduje parlament, ale komisia ministra, prípadne minister," dodáva. Podľa neho fondy vytvárajú väčší priestor na netransparentné a neprehľadné narábanie s peniazmi a na možnú korupciu. Okrem toho ministerstvo financií má viaceré pripomienky aj k legislatíve, podľa ktorej fond funguje.
Prvé projekty podporia až v druhom polroku
Predseda environmentálneho výboru parlamentu dodáva, že envirofond vznikol na ich podnet. Preto boli nedávno v tejto inštitúcii na poslaneckom prieskume. Aj keď zistili, že financie prichádzajú pomaly, člen výboru László Kőteles je optimista. "Jeho rozpočet sa v tomto roku naplní podľa očakávania," tvrdí. "Poplatky a odvody sa platia zväčša ku koncu roka, takže prvé projekty fond podporí až v jeho druhej polovici," dodal.
Vedením fondu poverená Ľubica Kopčová konštatuje, že už spracovali približne 1 500 žiadostí o podporu. Skompletizovali ich a zabezpečujú odborné hodnotenie projektov. V tomto roku sa o nich ešte nerozhodovalo. Kedy sa tak stane, to závisí od množstva akumulovaných peňazí. Hlavným zdrojom príjmov sú platby za využívanie a znečisťovanie životného prostredia a pokuty za porušovanie environmentálnych predpisov. Dotáciami bude podporovať projekty ochrany ovzdušia, zásobovania pitnou vodou, čistenia odpadových vôd, ako aj rekultivácie a sanácie skládok.
Obce ho vítajú
Vedenie výboru pre životné prostredie je presvedčené, že malým obciam fond pomôže. S týmto názorom súhlasí aj hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska Oľga Gáfriková. "Už v minulosti sme boli proti zrušeniu Štátneho fondu životného prostredia," konštatovala. "Z týchto zdrojov neprofitujú len obce, ale celá drobná ekologická infraštruktúra. Ide o projekty, ktoré Európska únia nepodporuje kvôli tomu, že sú naozaj malé," dodala. Ľubica Kopčová zdôrazňuje, že na financovanie environmentálnych investícií pôjdu z fondu všetky prostriedky, ktoré získa. "Činnosti, ktoré by mal fond podporovať, sa môžu financovať priamo z kapitoly ministerstva," oponuje Papanek. Takýto fond podľa neho znamená aj zvyšovanie byrokracie a administratívy, čo považuje za krok späť.
| Hlavné príjmy envirofondu v roku 2005 (mil. Sk) | |
| Z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a poškodzovanie ozónovej vrstvy | 626,5 |
| Za odber podzemných vôd | 370 |
| Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd | 180 |
| Zdroj: MŽP SR | |