Každodenný vývoj ekonomického života potvrdzuje, že neustále nové etapy medzinárodnej hospodárskej súťaže na svetových trhoch sú v konečnom dôsledku najzávažnejším prejavom vyústenia reálnych zmien v procese produkcie nových tovarov a služieb, ale aj strategických posunov v správaní sa jednotlivých národných ekonomík.
Vývoj v poslednom období dokazuje, že víťazom medzinárodnej hospodárskej súťaže sú len najrozvinutejšie trhové ekonomiky a najsilnejšie nadnárodné spoločnosti presadzujúce dôrazne svoje dlhodobé strategické zámery a rozvojové vízie. Aj medzi nimi však často prichádza k prudkým obchodným sporom a rôznym iným konfliktom o presadenie vlastných rozvojových záujmov. Jedným z ďalších výsledkov tohto permanentného pnutia je aj mohutnejúci proces integrácie, ktorý núti krajiny, ale aj firmy do formovania ďalších a ďalších záujmových komunít a zoskupení chrániacich navonok ich ekonomické priority. Z týchto konfliktov vychádzajú dominujúce subjekty často ešte oveľa silnejšie a konkurencieschopnejšie.
Rôznorodosť výziev
Doterajší postupný proces transformácie slovenskej ekonomiky, ktorý sa snaží prostredníctvom svojej hlbšej integrácie do európskej integračnej komunity reflektovať uvedené tendencie a takto úspešnejšie čeliť možným hospodárskym a zahraničnoobchodným hrozbám, ktoré môžu potenciálne vyústiť do straty našej konkurenčnej odolnosti, so sebou prináša ohromné množstvo rôznorodých, svojou podstatou veľmi náročných výziev. Konfrontácia realizačných podmienok premietajúca sa do existujúcich pozícií na svetových trhoch so súčasným stavom nášho hospodárstva potvrdzuje, že naša ekonomika si čoraz nástojčivejšie vyžaduje presadzovanie razantných zásadných zmien nielen v samotnej svojej podstate, rozsiahlu reštrukturalizáciu, ale aj nový prístup k organizácii a plošnej koordinácii fungovania celej spoločnosti.
Hospodárska stratégia
Nadobudnuté skúsenosti z ekonomickej transformácie podčiarkujú, že získanie stabilných pozícií v hospodárskej súťaži už nemôže byť len výsledkom prajnej konjunktúry na nosných medzinárodných trhoch alebo len súborom náhodných procesov odrážajúcich rutinnú schopnosť manažérov pragmaticky, relatívne úspešne využívať určité komparatívne výhody, ktorými zatiaľ disponujeme. Čoraz akútnejšie možno cítiť, že bez formovania precíznej, vedecky podloženej, dlhodobo a cieľavedome presadzovanej komplexnej hospodárskej stratégie zohľadňujúcej tendencie vývoja v medzinárodnom ekonomickom prostredí, ako aj naše reálne domáce možnosti, môže byť dosahovanie akýchkoľvek pozitívnych ekonomických posunov len ťažko dosiahnuteľným cieľom. Akokoľvek to z dôvodu celkových liberalizačných trendov znie rozporne, flexibilná prorastová, neustále precizovaná a modifikovaná hospodárska stratégia je v rozvinutých, najmä európskych trhových ekonomikách závažnou súčasťou celkovej hospodárskej rozvojovej politiky.
Aj náročný proces transformácie ekonomiky, ktorou SR v poslednej dekáde prechádza, každodenne veľmi dôrazne preukazuje, že taktiež nemáme pred sebou inú reálnu alternatívu ďalšieho spoločensko-ekonomického rastu, ako sa dať na cestu čo najefektívnejšieho využívania rozvojových procesov, ktoré v medzinárodnom prostredí prebiehajú. Ak väčšina z nich smeruje k presadzovaniu sa na medzinárodných trhoch cestou rastu svojej konkurenčnej výkonnosti, ani naše smerovanie, ale nakoniec ani charakter našej ekonomiky podväzovaný jej slabými "miestami" a aj celkovým rozmerom, nám iné možnosti neposkytuje.
Náročná situácia po vstupe
Komparácia ekonomického vývoja SR s ostatnými uchádzačmi o členstvo v EÚ, ale aj s krajinami, ktoré už v rámci tejto komunity úspešne pôsobia, prináša množstvo veľmi pozoruhodných zistení a faktov. Pôvodná rozvojová stratégia SR opierajúca sa o plnenie predvstupových kritérií v konfrontácii s požiadavkami, ktorými podmieňuje vstup toto spoločenstvo, potvrdzuje, že oveľa náročnejšou úlohou bude pripraviť našu ekonomiku na novú situáciu, ktorá vznikne po našom prijatí. Diskusia, ktorá zatiaľ prirodzene podčiarkuje len význam pozitív toho historického kroku, si vyžaduje otvorene poukázať aj na možné tienisté stránky tohto procesu. Samotný fakt, že budeme musieť akceptovať nové vnútorné pravidlá hry, bude totiž znamenať nielen to, že sa dobrovoľne vzdáme väčšiny doterajších komparatívnych výhod (cena energií, lacná pracovná sila, vplyv rôznych foriem priamej podpory štátu, atď.), ale budeme musieť akceptovať aj implantáciu dodatočných nákladov súvisiacich s uplatňovaním tých pravidiel hry, ktoré komunita voči svojim členom uplatňuje. Slovenská ekonomika však nemá žiadnu inú reálnu rozvojovú alternatívu, a teda jej ani nezostáva nič iné, len sa na celý proces čo najdokonalejšie a najrýchlejšie pripraviť a vyťažiť z novej situácie pre našu ekonomiku, čo sa ešte dá.
Na tomto mieste si možno položiť viacero otázok súvisiacich najmä s tým, do akej miery sme na blížiace sa zmeny pripravení a aké nové rozvojové stratégie sú s cieľom eliminovania nepriaznivých dosahov tohto vstupu k dispozícii. Ich konečný výsledok by sa mal premietnuť predovšetkým do utlmenia väčšiny predpokladaných nepriaznivých integračných a interdependenčných vplyvov a udržania si existujúcich konkurenčných pozícií, prípadne získania nových.
Katalyzátorom budú zmeny
Analýzy dokazujú že emancipované pôsobenie SR v rámci európskej integračnej komunity bude podmienené splnením množstva rôznych systémových podmienok a vecných predpokladov. Väčšina z nich má však jedného spoločného menovateľa. Tým je vysoká konkurenčná schopnosť slovenskej ekonomiky na medzinárodných trhoch. K dosiahnutiu tohto cieľa nám však samotné členstvo nepomôže. Najúčinnejším katalyzátorom sú a budú len zásadné zmeny vo fungovaní nášho hospodárstva, opierajúce sa predovšetkým o zásadnú vnútornú reštrukturalizáciu a progresívnu hospodársku stratégiu rozvoja celej ekonomiky.
Uvedený dvojjediný záprah by mohol potiahnuť ekonomiku postupne najmä smerom k predaju sofistikovaných výrobkov a služieb. Tento relatívne jednoduchý záver prináša ďalšie otázky. Pokiaľ ekonomika doteraz produkuje prednostne primárne produkty, ktoré boli úspešne generované vnútornými komparatívnymi výhodami, najmä lacnou energiou a pracovnou silou, v povstupovej fáze takýmito očividnými výhodami už disponovať nebude. Ak by sa aj podarilo naštartovať znútra ekonomiky ad hoc nové produkčné programy s vyššou mierou pridanej hodnoty, o úspešnosti ich odbytu bude rozhodovať predovšetkým vonkajší spotrebiteľský dopyt. Navyše na medzinárodných trhoch nie sú viditeľne žiadne dlhodobo voľné segmenty, prípadne sú rýchlo pokrývané produkciu z iných krajín. Z toho teda vyplýva, že hospodárska stratégia musí permanentne a veľmi koordinovane vnútri prepájať produkčné schopnosti a ich smerovanie s trhovými signálmi z medzinárodného trhového prostredia. Vonkajšie podnety musia byť spätne flexibilne absorbované a v súlade s nimi by sa mala prispôsobovať a opätovne ovplyvňovať produkcia nových hodnôt. Úspešná hospodárska stratégia bude prinajmenšom v prechodovom období najdôležitejším katalyzátorom procesu ekonomickej obrody a návratu medzi tie ekonomiky, ktorých rady sme pred polstoročím dobrovoľne opustili.
Pokračovať v zmenách
Súčasný vládny kabinet prezentuje potrebu pokračovať v razantných ekonomických zmenách a touto cestou čo najlepšie pripraviť SR na vstup do EÚ. Nový podpredseda vlády a minister hospodárstva R. Nemcics pomerne jednoznačne deklaroval podporu príprave novej strategickej doktríny, ktorá by mala nájsť pozitívny ohlas aj v celkových reštrukturalizačných manévroch vnútri ekonomiky, ale najmä v potrebe zabezpečenia úspešnosti jej výstupov na medzinárodných trhoch. Tento prístup možno chápať pozitívne. Eliminuje doterajšie úsilie viacerých vysokých úradníkov tohto ministerstva v honbe za absolútnou liberalizačnou dokonalosťou likvidovať akékoľvek snahy o prípravu a presadzovanie takýchto strategických dokumentov.
Fakt, že zahraničný obchod premieňa takmer 160 % HDP na použiteľný národný produkt, potvrdzuje nielen jeho absolútnu transformačnú dominanciu, ale predovšetkým vysokú závislosť medzi produkciou a jej realizáciou v rámci našich vonkajších ekonomických vzťahov. Z nej celkom prirodzene vyplýva, že prvé husle v takejto doktríne by mala hrať najmä naša zahraničnoobchodná politika. Keďže začleňovanie ekonomiky do európskych integračných štruktúr túto závislosť ešte posilní a predpokladaná liberalizácia medzinárodných obchodných vzťahov odbúra posledné zvyšky ešte existujúcich ochranných mechanizmov, bude od konkurenčnej výkonnosti závisieť náš osud i naša budúcnosť. Z týchto súvislostí vyplýva aj to, aká nesmierna dôležitosť prináleží koncipovaniu a presadzovaniu opodstatnenej a správne koncipovanej hospodárskej stratégie. Zároveň to potvrdzuje, že SR si nemôže dovoliť v súčasnosti realizáciu žiadnych neoverených experimentov, ktoré by mohli otupiť jej prieraznosť pri presadzovaní celkových zahraničnoobchodných zámerov.
Rýchly obeh trhových signálov
Pokiaľ akceptujeme súvislosť, že celkové technicko-úžitkové, cenové i ostatné realizačné predpoklady vývozu sa formujú v procese výroby a zahraničný obchod má za úlohu nielen zabezpečiť ich efektívny odbyt, ale predovšetkým permanentne indikovať zmeny na medzinárodných trhoch, získavať nových partnerov a objavovať možné medzery v zahraničí a tento substrát veľmi flexibilne poskytovať domácim producentom, môže rozrušenie takejto väzby priniesť až katastrofické následky. Treba si uvedomiť, že obeh všetkých trhových signálov je v súčasnosti veľmi rýchly, keďže prechádzajú už zabehanými kanálmi a neustále prinášajú určitú mieru komerčného rizika. Mnoho odborníkov poukazuje na to, že možnosť prerušenia väzieb medzi výrobou, obchodom a ich rekognoskačnými "čidlami", ktoré v zahraničí v našich podmienkach prezentuje predovšetkým zahraničnoobchodná sieť Ministerstva hospodárstva SR a SARIO, by mohlo definitívne uzavrieť tento vysoko efektívny, i keď s mnohými rezervami fungujúci kolobeh existujúcich väzieb a prepojení.
Politické rozhodnutie vlády spočívajúce v tom, že navrhuje presun obchodných zložiek ministerstva hospodárstva pod ministerstvo zahraničných vecí, je preto v súčasnosti minimálne kontraproduktívne. V každom prípade však nielenže nemá oporu v existujúcom smerovaní ekonomiky, ale bude veľmi vážnym zásahom do jej celkového fungovania a dosahovaných výsledkov. Zásadný argument pre toto rozhodnutie, odvíjajúci sa od zlej komunikácie a dvojkoľajného rozhodovania jedného a druhého ministerstva voči našim reprezentáciám v zahraničí, je skôr prejavom doterajšej nedostatočnej kooperácie medzi byrokratickým aparátom oboch ministerstiev ako skutočnej systémovej potreby. Paradoxne možno povedať, ak si berieme za vzor iné už vyspelé trhové ekonomiky, najmä tie, ktoré sa vzdali časti svojej suverenity a preniesli ju napríklad na riadiace orgány EÚ, skôr konverguje klasická diplomatická služba k zahranično-ekonomickým a obchodným subjektom reprezentujúcim krajinu v zahraničí ako naopak.
Nedomyslené rozhodnutie
Možno upozorniť aj na to, že aj krajiny, v ktorých je podiel exportu na tvorbe národného dôchodku podstatne menší ako v SR (napr. USA), už roky vedome prehliadajú tzv. Viedenskú konvenciu z roku 1915 upravujúcu správanie diplomatov a ich reprezentanti plnia v zahraničí už mnoho rokov čisto komerčné úlohy a priamo sa podieľajú na expanzii na nové trhy a odbytiská. Klasická kariérna diplomacia pre nich slúži priamo alebo nepriamo len ako zastierací element na presadzovanie vlastných ekonomických záujmov. Z tohto hľadiska, berúc do úvahy transformačný charakter našej ekonomiky, možno chápať návrh takéhoto politického rozhodnutia ako minimálne nedomyslený a pre ekonomiku skôr retardačný. Synonymum transformácia nie je použité náhodne. Nemožno si totiž brať za vzor riadenia celej sféry zahraničných vecí niektorú z ďalších krajín, ktoré majú dlhodobo stabilizované národné ekonomiky alebo tie, kde je váha firiem a spoločností na celkových efektoch spoločnosti taká vysoká, že úloha obdobných obchodných subjektov prestáva byť dôležitá. Štátnu administratívu oveľa úspešnejšie alternujú vysoko profesionalizované a efektívne fungujúce medzinárodné "výzvedné" siete transnacionálnych korporácií, medzinárodných organizácií alebo rôzne záujmové kartely.
Historické skúšky
Ďalšie osudy slovenskej ekonomiky, ale aj celej spoločnosti vôbec budú v najbližšom období prechádzať viacerými historickými zaťažkávacími skúškami. Či a do akej miery ich Slovensko zvládne a do akej miery si zoberie ponaučenie zo svojich rozhodnutí, ale aj chýb a omylov, zostáva otvorenou otázkou. Jednou zo správnych odpovedí na ňu budú precizované, odpolitizované a záujmu celej našej spoločnosti podriadené strategické rozhodnutia a konkrétne kroky na ich presadenie. Vo vysokej hre, do ktorej sa dostávame, sa neskúsenosť, ale ani alibizmus, omyly či ľahkomyseľné podceňovanie zásadných rozhodnutí nevyplácajú. Jeden z výrokov klasikov hovorí: "Len hlupák sa učí na vlastných chybách, múdry sa učí na chybách iných."
StoryEditor